Elwinova sága zväzok III. Thorn

THORN:

Zima, jar a leto uplynulo, čo narodil sa Thorn, syn Aelufa,

 ktorý bol synom Elwyna. On svojej matky Kundry za dlhých

večerov dlho sa vypytoval, kde jeho otec je. Ona mu nikdy nevedela odpovedať a čo chlapcovi minulo dvanásť zím, tak sa vydal dole po nedobytnom brale. Cesta bola dlhá a úmorná. Jemu niekoľkokrát sa pod nohou skalisko odtrhlo, on však vytrval. Keď došlo mu jedlo, tak pozabíjal pár horských orlov a tých surových zjedol, niekedy dokonca kamene ako poživeň slúžili mu. A keď už na spodku bol, tak do najbližšej dediny vydal sa. On tam u krčmára ubytoval sa a potom, čo tam strávil rok aj deň, ho krčmár za vlastného syna prijal. Krčmár Ulfulf, syn Hendurwalda, ktorý bojoval v armáde kráľa Sorona pod zástavou severného kráľovstva, mal dcéru Johildu. Ona veľmi pohľadná bola. Vlasy medové i urastená.

 On, Thorn, veľmi sa s Johildou zblížil a tiež, keď osemnásť minulo mu, tak

rozhodol sa krčmára o jej ruku požiadať. Ona však do ďalekých krajín hlavu obrátenú mala. Keď jedno ráno zobrala otcovi jeho meč a na sever sa vybrala. Thorn, zhrozený touto správou, sa okamžite vydal na sever, nehľaďa na svoje hospodárstvo. On dlho blúdil, ale dorazil do posvätného lesa Rämi, k Ljolským vodám, kde aj otec jeho otca Elwyn blúdil rád. On tam narazil na starého starého, ktorý v močiari lovil žaby. To ježibábeľ bol. On varil lektvary pre svoje myši a pre ľudí, čo potrebujú niekoho z cesty odstrániť. Thorn ho chcel najskôr zarezať. Potom však zistil, že výhodnejšie bude mu nechať ho na pokoji a popýtať si od neho mnoho uncí striebra a zlata za ušetrenie. Posekal okolné stromy a ježibábeľa toho on pritlačil na podlahu a takto mu hovoril hlasom pevným. Ten poslal ho za hory doly, do svojej chalúpky na psej nôžke ďaleko za obzorom Jaelovým, v krajine Trotov, kde vládol pevnou rukou kráľ Frundil, syn Jaeljina, ktorý bol synom Hendikoda, ktorý bol synom Jaellajna, ktorý bojoval na pomedzí Nerhondolu s kráľom obrov Frudhildom a dodnes nosí jeho meč vo svojich mŕtvych rukách. Thorn sa nezaľakol a rozhodol sa, že ten meč získa. Išiel do kráľovstva za mnohými kopcami a veľa lúpežníkov cestou pozabíjal a na stromy povešal, aby sa dedinčania nemali čoho báť. On naozaj dostával menu svojich predkov. Dedinčania zase mnohé noci na jeho počesť hodovali a piesne hrdinské skladali i ódy. A tu Thorn, syn Aelufa, ktorý bol synom Elwyna, došiel pred bránu Ofraholmu, hradu kniežaťa od Fronjského potoka. On ho pohostil, ale v nestráženú chvíľu ho chcel okradnúť. Thorn však knieža z okna vyhodil a jeho radcov a stráže napoly presekol. A pevnosť nechal v ruinách a ľudí zlých rozohnal po všetkých stranách. I našiel blízko hradu družinu z zemí Thorfaldových. Oni pridali sa k nemu za porážku kniežaťa a vydali sa teda do Nerhondolu získať meč Frudhildov. I bránu oni vyrazili a stráže z hradieb pozhadzovali a keď dostali sa do hrobky a keď ju otvorili, polka z nich od strachu pomrela. Mŕtvy kráľ Jaellajn s mečom Frudhildovým sa zahnal na stokrát a hlavy bojovníkom stínal ako listy z mladej haluze.

 I tu zohol sa Thorn a za posledného bojovníka, čo stál, sa skryl.

 Ten za chvíľu o hlavu prišiel a tak Thorn jeho telo odhodil a vytasil

meč svoj a tak sa sním zahnal na Jaellajna, že mu meč z kostnatých rúk

vyrazil. Potom mu na desaťkrát ruky prerezal a nohy polámal, aby už nikam sa nevybral. Následne ho zviazal magickým povrazom Hulnji, aby hýbať sa nemohol a hlavu mu odťal. I chytil do ruky meč Frudhildov. Ale s mečom prichádza na nositeľa aj dávna obrova kliatba. Kto chytí bájny meč, musí desať krát desať rokov ako mŕtvy po svete blúdiť a v noci z hrobov vychádzať a cez deň krv koní piť. I tu Thornovi opadali vlasy, tvár vrásky pokryli i mäso z rúk opadalo a on premenil sa na mŕtveho. Oko jedno mu vypadlo z jamky a nechty očerneli, pery zmodrali a tvár pobledla. I zuby mu zhnedli a krv sa uvarila a z jeho nosa začali pavúci vychádzať a na jeho tele pavučiny začali si robiť. Thorn pokľakol a oľutoval svojich činov, však už nebolo kroku späť, buď bude sto rokov blúdiť svetom čo minie sa rok čo rok, alebo sa zabije a nespraví ani krok. I on vybral zlú stranu si, zobral meč a vyšiel z hrobky, Nerhold úderom meča Frudhildovho zbúral na trosky a na koho narazil, toho zabil a do zeme zadupal. I išiel krajinou a nehľadiac na nástrahy, vrátil sa ku kniežaťu do jeho pevnosti, kde sám na trón zasadol a začal si hovoriť Thorn Veľký, mŕtvy kráľ. Však nevedel, že on ešte priateľku má. Johilda, tak ona volala sa, prišla tiež zo severu, ako kedysi dávno Elwyn a prišla ku neznámemu mŕtvemu kráľovi. On vedel, že to jeho dávna priateľka jest, tak pohostil ju a v nestráženú chvíľu on zabiť ju chcel. Ona však zistila, čo Frudhildov meč je zač. Ona, keď kráľ v mučiarni bol a sledoval väzňov, ktorých on sám mučil, ona priložila svoj nový meč mu na chrbát a meč Frudhildov mu zobrala. Thorn sa pokúšal ju zahrdúsiť ako kačicu, však ruky mu odsekla tak mocne, že krv postriekala steny mučiarne. Thorn v bolestiach na zemi sa krútil a Johilda meč vzala a dvadsaťkrát po čepeli udrela kladivom, až tá nepraskla. I stratila sa kliatba a Thorn vrátil sa z krajiny smrti medzi ľudí, tvár omladla mu a vrátila sa vyzneniu normálneho bojovníka. On objal Johildu a tisíc ráz ďakoval jej. Ona odpustila mu. Oni potom hodovali tri dni a noci a potom vzali sa a zase hodovali mesiac a jeden deň.