.pokoj na pláni

  Medzi stromami pobehovali deti. Hady vyhrievajúce sa na kameňoch začudovane sssyčali. Určite by v tom momente neboli schopné uštipnúť. Na telo jedného lenivo tečie moč malého chlapca.

   “Mal som ti rozjebať nos už vtedy, ty...” chlapi na ulici sa hádali. Len zrýchlil krok, a mužov si nevšímal. Prečo som ju tam nechal? Panebože prečo? Úspešne sa vyhol žene s nákupnými taškami. Takmer. Nakoniec zavadil o igelitovú tašku. Na chodník sa vysypali pomaranče zo sieťky a z krabíc sa vylievalo mlieko. Stihol ešte zazrieť, ako žena rozhadzuje rukami. Je mi to tak ľúto, je mi to ľúto. Prišlo mu zle. Sadol si. Dievča mu podalo pohár s vodou. Sabínka? “Nech sa ti páči, pi.” neveriacky sa napil. Plastový pohár sa mu v ruke triasol. Jazyk mal napuchnutý. Pil. A pery mal stále popukané.

   Opodiaľ hája postávali poníky. Keď deti omrzelo nahánať sa, vrátili sa. “Sabína, no kde si toľko?” zakričal chlapec. Dievča postávajúce vo vysokej tráve na zvolanie naprv strnulo obrátilo hlavu, ale o chvíľočku už s výskotom bežalo k ostatným deťom. Objalo svojho poníka s detskou láskou.

   Chodník bol studený. “Haló pane, je Vám niečo?” ustarostene sa ho pýta žena s vysypaným nákupom. Zlosť ju už dávno prešla. Muž na chodníku je až nezdravo bledý, na chvíľu sa jej zazdalo, že stratil vedomie. V ruke neprítomne stláča plastový kelímok a ostré hrany sa mu zarezávajú do dlane.