In III.

Tma, vietor, lacny patos v hlase.
Mohol som nieco robit ?
Asi nie, len tak stat.
Vcitit sa do vykriku: Stat !
Otazniky bez odpovedi sa deru na povrch...

Pocujem hlasy... v hlave.
Cudzie, nerozumiem ich jazyku.
Casto sa ocitam na neznamych miestach
neviem ako dalej, neviem uz nic.

Viecka klesaju nadol,
zmazat ten obraz.
Znicit ho v zaplave krasy.
Neda sa, je tu stale.
Apokalypsa na dosah ruky,
jedine stlacenie tlacidla.
Mrtve deti v objati,
namiesto oci, cierne diery do vecnosti.
Obhorené kypte trhajú mrzaci,
chlipu krv z mlak,
ziarenim znicene tvare.
Sladkasty smrad hnijuceho masa,
horiaci muzi v pozore.

Stojim uprostred
sam, zivy clovek.
Preco, preco ?
Opakujem slovo.
Nesmiem ho zabudnut,
dovody su hmliste.
Vtlkam si do hlavy,
nie je to skutocnost
predstavy, preludy

ZO...BUD SA !

---