Láska

Láska, toľko sa o nej popísalo, vydalo sa mnoho publikácií, viedlo nespočetne diskusií...Pravdou zostáva, že nie sme z nej múdrejší. Naopak, stále viac sa zamotávame. Myslíme si, že vieme o nej všetko, no skutočnosť sa má tak, že nevieme o nič, alebo skôr takmer nič.

Niekto múdry povedal (a nebol som to ja...poznámka autora), že o láske nie ja potrebné vedieť nič, treba ju prežiť. A to doslova. Na tomto svete patrí k tým veciam, ktoré za to určite stoja. Takže Vám ju vrelo odporúčam. Lenže má to jeden (možno aj viac) malý háčik. Musí byť nezištná z oboch strán, ak to tak nie je, nie je to láska v jej pravom zmysle. Aká je však láska v nefalšovanej podobe? Existuje vôbec taká? Dá sa milovať rovnako intenzívne, nezmenene až do konca života či prichádzajú zmeny?...je veľa otázok na ktoré existuje ešte viac odpovedí. Univerzálna pravda o láske, milovaní asi nejestvuje. Zrejme je to o tom, že každý z nás ju prežíva individuálne, svojsky, osobitne...nie nepodobne s inými, ale ani nie rovnako.

Človek sa však môže aj oklamať, je to vtedy keď nevie, že sa jedná iba o určité poblúznenie zmyslov a naopak myslí si, že ide o lásku. Láska to však nemusí byť, alebo z toho jednoducho láska nevznikne. Potom prichádza smútok, sklamanie, rozčarovanie a v neposlednom rade slzy. Je to pochopiteľné. Myslíme si, že máme pri sebe životnú partnerku (partnera) a zrazu zistíme, že ňou (ním) nie je. Čo nám potom zostáva? Veriť, že rany zacelí čas a dúfať, že raz natrafíme na tú pravú, alebo toho pravého. A hlavne sa nebať, lebo každý na tomto svete má svoju polovičku, len ju treba hľadať a nevzdávať sa. Treba to skúsiť odznova...a snáď to raz vyjde.