Jarné prebudenie

trochu nevhodná báseň ...(keď je zima)

Jarné prebudenie

 

Biely šat už vyzliekajú stráne,

Zelená je teraz módnym hitom,

To sa deje v roku krásnom ráne,

Ale ešte skoro, pod snehom skrytom.

 

Ruky stromov zase naberajú zeleň,

Tráva, ako vlasy, z plešivej lúky raší,

Pobehuje tu i laň a tam zas jeleň,

Ako zima uteká, za pätami sa jej práši.

 

Nejaký sneh a peľ už vzduchom poletuje,

Zem je ešte premrznutá, unavená,

Matka príroda už vie čo nasleduje,

Svojej dcére Zemi dá kúsok vena.

 

Rozospievajú sa archy prírodného chrámu,

Cez okná obložné k nám svetlo svieti,

Osvetlí kraj i onú krásnu dámu,

A jej krásne zelenučké deti.

 

Listy prerazili hneď konárov,

Listnáče zase nabrali na kráse,

Včielky prebrali sa z jarných márov,

A už sadajú na kvety zase.

 

Je to krása ako všetko spolu hraje,

Nepodvádza, spravodlivo spolu seba krášli,

Tam už rastú stromy, tu malinové háje,

Jar zo zemou sa znova našli.

---