Čo baby nedokážu / 6

Fliačik na lábuse

     Včera nám Cibuľa ukazovala mapu sveta. Najviac sa mi páčila Afrika, lebo tam žije veľa zaujímavých zvierat. Boli dokonca na tej mape nakreslené. Keď som prišiel domov, všimol som si, že aj my máme takú mapu, ale je nalepená na guli, ktorá sa okolo seba otáča. Volá sa to tuším lábus. Ocko mi raz ukazoval, kde leží naše Slovensko, dobre si na to pamätám. Hneď, ako som prišiel domov, vyskúšal som si svoje nové okuliare. Zobral som lábus a zadíval som sa do Afriky. Nič! Ničového nič! Ani jediné zviera som nevidel! Pre istotu som si zobral lupu. Aspoň jedného leva. Alebo hrocha. Nič. Nerozumiem, prečo nám učiteľka klamala.

     Dnes už od rána čakám na Paľa Hrušku, ktorému som o tom veľkom klamstve povedal ešte včera.

– Naozaj si nič nevidel? – kričí Paľo už od školskej brány.

– Nič! Ani žirafu! A tá má krk poriadne dlhý!

    Konečne zvoní. Nevieme sa Cibule dočkať. Dnes odhalíme jej klamstvo! Keď učiteľka vstúpila do triedy, tvárila sa akoby nič. Keby som ja tak balamutil ľudí, ako ona včera nás, určite by som mal uši červené ako cvikla. Ale ona si úplne normálne sadá a zapisuje do triednej knihy chýbajúcich. Uši sa jej vôbec nečervenajú, dokonca má na nich náušnice. Paľo to už nevydržal a hlási sa. Trepe rukou, až sa bojím, že mu prsty odletia.

– No čo je, Paľko? Niečo súrne? – pýta sa ho Cibuľa.

–  Súrne! Tuto Martin sa včera díval svojimi novými okuliarmi do lábusu a nevidel v Afrike žiadne zvieratá! Aj lupu si zobral, aj tak nevidel!

– Počkaj, Paľko. Do čoho si sa díval, Maťko?

– Do lábusu.

– A nedíval si sa náhodou na glóbus?

– Na glóbus?

– Taká veľká guľa, na ktorej sú všetky svetadiely a moria.

– Áno, na glóbus. Ale žiadne zviera tam nebolo. Nič sa ani len nepohlo, – prikyvujem.

– Maťko, glóbus je síce zmenšená naša Zem, ale je to všetko len nakreslené. Zvieratá sa tam už vôbec nezmestia.

– Do televízora sa zmestí všetko! – bojovne povedal Paľo.

– Ste šikovní chlapci, lebo rozmýšľate, – pochválila nás Cibuľa a napísala nám do žiackych knižiek pochvalu: Pochvala za vynaliezavosť a šikovné rozmýšľanie.

– Viete, deti, o všetkom, na čo sa ma teraz pýtate, sa budeme neskôr učiť. Musíme však začať pekne po poriadku. Najprv sa naučíme písmenká, lebo bez nich by sme nevedeli ani to, že ten malý fliačik na glóbuse sa volá Slovensko. Tak je to. Dnes vás naučím písať písmeno A.

– Vôbec som nevedel, že som taký vynaliezavý, – šepkal mi do ucha Paľo, iba čo ma pomýlil a ja som potom veľkému A napísal takú malú nôžku, že vyzeralo ako invalid. A to učiteľka povedala, že naše A sa v zošite musia na nás smiať! Také musia byť pekné.