Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

ani červená, ba ani čiapočka nie

22. 01. 2010

1580

Autor

Petrusha1

Bola raz jedna.

Teda bola skôr za dve červené čiapočky, ale čapicu nosila len v zime, pletenú a už vôbec nie červenú. O sukniach treba každopádne len dobre, keď neviete čo to je.

Ale babku, babku tú mala.

Dokonca aj chorľavú.

Na tele jej vlastne ani nebolo nič, denne si zabehá polmaratón pred raňajkami, to si vždy totiž myslí, že je Emil Zátopek.

Po desiatej hodine, keď si dáva kávu, preskočí jej ale ciferník do inej dráhy a z maratónca je zrazu frustrovaná ženská, čo vymetie polovicu cukrárstiev na okolí. Až sa poriadne napchá, príde domov a zaspí spánkom, čo by jej i Ruženka Šípková, čo ju vlani zavreli mladí do domova dôchodcov, mohla závidieť. Vraj stále spala a zabúdala piť a jesť a že by to mohlo mať následky na zdraví.

Ktorému príbuznému na tom ale v 90tke záleží? Človek však nikdy nevie, koľko môže mať taká babka v pančuche usporených dôchodkov. Hm.

No nič, vráťme sa k našej babke, čo nám zatiaľ sladko spinká. Už by sa mohla aj zobudiť. Už sa blíži piata a to je tradičná doba, kedy začne mať pocit, že nestíha do nočnej.

V rýchlosti, akej je len schopná, si natiahne pokrčenú štvorčekovú minisukňu, tuniku s výstrihom do pol pupka, niekedy si i podprsenku nezabudne dať, navlečie na krk pätory korále, obuje lodičky na vysokých podpätkoch a hrnie sa do terénu.

Teda do terénu.

Skončí vždy U dutej lipy, hneď vo vedľajšom baráku, hodí do seba 5 panákov a ide domov.

V podstate je neškodná a tak si žije tam, kde si žije, na lesnej ulici číslo osemdesiatpäť.

Zrada sa však stala, keď v januári neočakávane napadlo päť centimetrov snehu.

Pokojne sa môžete i cestárov spýtať. Tí vám určite potvrdia, že to bolo skoro ako blesk z jasného neba.

A ako tak utekala na nočnú, pošmykla sa na schodíku pred domom, ulomila si podpätok na topánke, spadla, zahrešila a už nevstala. Zlomenina je zlomenina, s tým sa skrátka behať nedá a po istom veku už je to tiež na dlho.

Len štamgasti vyvesili na hospodu čiernu zástavu v domnienke, že keď týždeň neprišla, tak už určite čuchá fialky od koreňovej sústavy.

Našťastie sa to nejako dozvedela, ležiac s nohou v sadre až po zadok na starom gauči zmietajúc sa medzi túžbou po behaní, zákuskami a rumom, nezostávalo iné než zavolať posily. Dcéra však momentálne lepí vrecká v sociálnom zariadení pre menej prispôsobivé obyvateľstvo a tak dala zohnať vnučku.

Ako? No z cukrárne u Homôlky jej totiž nosí pomocník, kamarát jej bývalého sekerou vlastnícky neidentifikovateľnou zosnulého muža, obedy. A ten sa vyzná všade kam už ani oko nemôže a ten ju našiel.

A tak táto jedna za dve jedného pekného dňa vstúpila do malej zatuchnutej izby so stenami oblepenými fotografiami vystrihnutými zo starých novín, omaľovanými rúžom, a fľakmi iného už ťažšie definovateľného pôvodu.

Výlevka v rohu by už potrebovala hocakú ruku, najlepšie na odmontovanie, vyčistiť by to zrejme asi nikdy nešlo. Izbou sa niesol zápach moču, potu, plesní a cigariet. Však vnučka, ktorá všetky svoje úspory uložila do tukových rezerv zvyknutá z ulice spať hockde i toto prostredie prijala za svoje.

A ako ľahko? Žvanec bude, cigarety i čo to alkoholu i pohodlné spanie na rohožke v predsienke.

Kto by to nebral v tejto zime?

Jedinou chybou je ten nútený pohyb ráno, ale tak, časom sa uvidí.

Že tu čosi chýba?

No to viete, vlka by sme sa v dnešnom civilizovanom svete už sotva dočkali a toho zo ZOO mi nechceli do tohto príbehu požičať a tak mráz musí pre účely negatívnej postavy v tejto rozprávke stačiť.

Skrátka, aby bol šťastný koniec tam, kde patrí, od tých čias je vídať každé ráno krúžiť po miestnom parku vo veľmi miernom tempe invalidný vozík v tesnom slede s mladšou, zato objemovo dvojnásobnou, kópiou jeho zamračeného obsahu, cukrárne majú opäť svoj kšeft ako sa patrí sladký a štamgasti mohli konečne zvesiť čiernu zástavu a pridať k baru o jednu stoličku viacej.