chyba v postupe

      Výťah.  Jej útla postava vypĺňa priestor šiestich špinavých stien tak dokonale, že takmer nemôžem dýchať.  Nie som paralizovaný, skôr neschopný zamerať svoju pozornosť inam než na ňu. Proxemika, posturológia, gestika, olfaktorika, páči sa mi, páčim sa jej, šieste poschodie, maj sa, ahoj, a som preč.

     „A prečo ju niekam nezavoláš? Alebo jej aspoň nenapíšeš na nete, ha?“ spytuje sa spolubývajúci Dávid.

     „No, lebo...,“ odmlčím sa.

      Lebo som si si zvykol, že priestor medzi mnou a ňou, nech má akékoľvek meno, je ovplyvnený chybou v postupe. Táto chyba nastane zvyčajne ešte skôr, ako sa stretneme. Myslím, že práve preto za túto chybu nie je zodpovedný ani jeden z nás, no keďže si ju zvyčajne všimnem ako prvý, vezmem to na seba. Ona, nech má akékoľvek meno, to pochopí.  Je inteligentná, dokáže kontrolovať svoje emócie a navyše si váži môj férový prístup. Mne i jej je ľúto, že to nevyšlo, no obaja vieme, že chyba v postupe môže vyvrcholiť jedine zlým výsledkom. A tak sa objímeme, venujeme si úsmevy a zmizneme zo svojich svetov skôr, ako sa prejaví, že medzi nami je 180 zbytočných stupňov.

     „Lebo sa mi nepáči, že nosí na tričkách obrázok Hello Kitty,“ vyslovím svoj názor v nádeji, že vec je uzavretá a teší ma fakt, že som si týmto rozhodnutím ušetril jeden až tri mesiace času.

     „A to je už aký dôvod?,“ kýva Dávid začudovane hlavou.

     „Nuž, ...,“ zhlboka sa nadýchnem, no odpoveď musím zvážiť, a tak vydýchnem naprázdno.

      Vychádzam z predpokladu, že štýl jej obliekania, i keď príťažlivý, vo mne vzbudzuje dojem, že názorovo, osobnostne a vnímaním sveta by sme si nerozumeli. A práve tento fakt by mohol byť chybou v postupe, ktorá by sa neskôr javila ako rozhodujúca. Lomcuje so mnou však obava, že hodnotenie osoby na základe primárnych a primitívnych údajov môže byť nesprávne. Toto lomcovanie sa snažím prevážiť argumentom, že empiricky sa v takýchto veciach nezvyknem mýliť, no pochybnosti sú už v plnom prúde. K pochybnostiam prispieva i fakt, ktorý sa snažím vnímať, že vo veciach citových neplatí logika a city najčastejšie vznikajú na iracionálnych základoch.

     „Nuž, asi to naozaj nie je dôvod,“ uznám strohým konštatovaním a rozmýšľam, že jej predsa len napíšem.

     „No vidíš, “ povie Dávid.

     „Vidím,“ poviem o ďalšiu zlú skúsenosť a tri mesiace neskôr.