Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sesklenená
08. 06. 2010
15
0
1434
Autor
Aššurballit
...
z1.
mala sklenené oči
žiletkovo krásne
drobné jazvy po celom tele
mala ruky a výšku a štýl
všetkého o kúsok viac než ja
smútky
ukryté za neistotu úsmevu
z2.
neviem prečo si ma vybrala
asi hľadala nehu
keď povedala
"hej. ten chlap bude môj"
prstom ukázala na mňa
ja som sa vtedy topil v sračkách
premýšľal o samovražde
a tak som si povedal
prečo nie?
z3
sedeli sme potom v tom podniku do rána
pili sme kafe a vineu
a dostali chuť na zapečený sendvič
tak sme si ho objednali
ale oni nám ho nikdy nedoniesli
z4.
ráno bolo chladné
aj cez objatia sa triasla a
pýtala
čo budeme robiť
že je jej zima
a ja že nič
že tam budeme stáť až kým sa neoteplí
smiala sa
a mne prišlo zbytočné
aby tu hneď prvý deň takto umrzla
tak som ju zobral na hlavnú stanicu
na raňajky sme jedli bagetu
a držali sa za ruky
myslím
že ona viac držala mňa ako ja ju
z5.
týždeň na to sme mali ísť na kolibu
jej došlo zle
tak sme ostali u nej doma
mala župan s fľakmi po zvratkoch
na rukáve
a mastné vlasy
tentokrát som držal za ruku ja ju
doniesol som jej smectu a minerálky
a ľahol si vedľa nej
bola krásna
v tme dýchal pes
jazvy na rukách sa v objatí roztvárali
z6.
druhý deň ma zoznámila so svojimi rodičmi
a neskôr aj so svojimi priateľmi
vodila ma po svojich obľúbených miestach
ukazovala mi ako žije
opierala ma keď sme kráčali
a pritom všetkom sme
fajčili cigaretu
jednu potom druhú....
bol som len jej a ona len svoja
z7.
aj ten večer keď už sme boli dosť nahi
na to aby som ju mohol vidieť hrať ping-pong
smiať sa z nej
vravieť že vyzerá ako kryton keď
je nervózna
chodili sme v tom čase po ulici
a všetkým sme sa ukazovali ako pár
mladí a pekní s úsmevom
večer sme si navarili a umyli riad
boli sme nenormálne obyčajní
ľudia z katalógov
pozerali sme telku čítali časopis
počúvali
nicka cavea tancovali na in to my arms
a pili kafe o pol noci
po ix cigaretách na balkóne
a ležali sme práve na lavici
kým za chrbtom rástla
veľká šedá sova
a zrejme to nebolo niečo ako znamenie
z8.
potom sme sa ešte chvíľu vodili po meste
rozprávali sa
skrátka sa poflakovali
miesto rozbíjania úst prišlo sťahovanie sa do seba
učili sme sa
aké to je
mlčať
stále viac
sami pred sebou do seba
myslím
myslel som
že je to také to prechodné obdobie
ako keď ma ženská krámy
alebo hocičo čo jej práve preletí cez nos
ako dôvod na to prečo byť nevrlá
myslím
myslel som že som si to potvrdil
keď vravela veci ako ľúbim ťa
z9.
mlčanie je krásne
keď sa vie využiť
keď sa chceš nudiť
neriešiť veci
brať to ako to príde
a ona to brala asi trochu vážnejšie ako ja
vravela vieš
veľa dôvodov pre ktoré je lepšie byť od seba
vravela vieš a vieš a vieš
a mne vtedy napadlo že ma chce chrániť sama pred sebou
že ma pred mnou strach
že som až príliš jej
že niekedy je ľahšie preseknúť vzťah ako existovať
sama so sebou
nesnažil som sa to pochopiť
akceptácia
a reči ako v pohode
mám ťa rád ale...
máš ma rada ale jednoducho....
z10.
ten deň keď sme sa rozchádzali
sme chodili po ulici
usmievali sme sa na seba pretože
sme nechceli ukázať svoje slabiny
"niekto sa nám tu zamiloval"
povedal jej brat
a moja kolegyňa v robote
vravela že nás tiež videla
"aký ste bol šťastný pán kolega"
ľudia zjavne nevedia nič o rozhádzaní
z11.
dnes v jej byte
vypil som sedmičku vína
nachádzam tu svoje stopy
hrnčeky z ktorých som pil
kafe
stále tu má moju zubnú kefku
a ešte tú hnusnú zubnú pastu
ktorú som sa naučil mať rád
chýba mi
v tej blízkosti sme sa nejak vzdialili
a ja