Rajuuho príbeh 2 - 4. diel

Rajuu uprene pozeral na Hinigama, ktorý sa blížil k pergamenu. Potom Rajuu vytiahol z vrecka dýku a zahnal sa na bojovníka. Ten sa naňho pozrel, no už bol prebodnutý. Z posledných síl zakričal:

„Votrelci!“

Rajuu z neho vytiahol dýku, zdvihol pergamen a zavolal na San Jin:

„Za mnou!“

Tí vyskočili na nohy a pribehli k nemu. Rajuu hodil dve bomby na zem, z ktorých potom vyšiel dym. Hinigami nič nevideli. Ninjovia vyskočili na strom a skákali po konároch naspäť do svojho tábora. Po stromoch išli preto, aby Hinigami nemohli sledovať ich stopy. Akcia sa skončila úspešne.

Keď sa vrátili späť, hneď vošli do veliteľského stanu. Rajuu vystrel na veľký stôl mapu a pred seba umiestnil pergamen s informáciami.

„Zavolajte kapitánov,“ rozkázal.

Sluhovia sa ihneď rozbehli a o päť minút boli už všetci zhromaždení. Kým sa schádzali, Rajuu a San Jin vymýšľali stratégiu.

„Takže,“ začal Rajuu.

„Zaútočíme v noci, lebo vtedy spia. Prichystáme im príjemné prekvapenie. Keďže zo všetkých strán sú stráže, skryjeme sa v okolitom lese a hodíme im plynové bomby, z ktorých zaspia. Každý ich hodí z inej strany. Potom do stanov hodíme výbušné kunaie. Keď už budú všetci Hinigami na nohách a budú poplašení, vtrhneme tam a zabijeme ich. Rozumiete?“

„Áno!“ zakričali všetci zborovo.

Keď Rajuu videl nadšenie na tvárach svojich mužov, potešil sa.

„A ešte niečo,“ zdvihol ruku a tým ich utíšil.

„Nabrúste si meče. Zajtra v noci vyrážame.“

                    Medzitým v tábore Hinigamov:

Hinigami sa tiež zoskupili v čiernom veliteľskom stane. Ich veliteľ, najvyšší z nich, Gazor prehovoril:

„Ako iste viete, naši nepriatelia konečne nazbierali odvahu a postavili sa proti nám,“ Gazor mal veľmi hlboký hlas a bol oblečený celý v čiernom. Nebolo mu vidieť ani tvár. Nikdy mu ho nikto nevidel. Nikto nevedel, čo je zač. Vedeli iba, že je extrémne silný.

Gazor pokračoval:

„No my im tu odvahu hneď zrušíme! Nastal čas obsadiť krajinu. Vymyslel som veľmi dobrý plán.“

Bol spln. V tábore ninjov vládlo ticho. Jediný zvuk vychádzal zo stanu San Jinu. Všetci si totiž brúsili svoje meče a dýky. Rajuu sedel na kopci a pozoroval hviezdy. Vedľa neho bol zapichnutý jeho meč. Zajtra povedie svoju armádu do rozhodujúcej bitky pre svoju krajinu.

Kráľ Weshi a Sora v meste hľadeli na tie isté hviezdy. Oni ale netušili, že za dvadsaťštyri hodín za začne bitka, ktorá rozhodne o ich ďalšom osude. Oni len vedeli, že sa to blíži.

V tábore Hinigamov bola však úplne iná atmosféra. Hinigami sa zabávali, opíjali sa a spievali si. Oni si už boli istí, že vyhrajú. Ale odkiaľ majú tú istotu?

Keď slnko znova vyšlo na oblohu, osvietilo tisícky ninjov pripravujúcich sa na cestu, Hinigamov ležiacich na tráve v hlbokom spánku pri vyhasnutých ohniskách, hrad, v ňom sediaceho kráľa a ľudí s obavami na tvárach.

K Rajuuovi pribehol hnedovlasý mladík a zadychčane oznámil:

„Sú tu všetci.“

Rajuu sa zadíval na ninjov a povedal:

„V tom prípade môžeme ísť.“