Rajuuho príbeh 2 - 6. diel

 

Hinigami sa rozbehli po celom meste a ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Sora sa práve vtedy prechádzala po trhu. Dvaja Hinigami skočili pred ňu. Sora zhíkla.

„Preboha!“

Jeden Hinigami sa uškŕňajúc ozval:

„Neboj sa. Smrť bude rýchla.“

„Ak vôbec nejaká bude,“ odvetila Sora, vyskočila a kopla jedného Hinigami.

Potom päsťou buchla druhého do tváre. Zobrala si ich meče a bodla ich nimi.

V kráľovskom hrade bolo tiež rušno. Keď sa kráľ Weshi dozvedel, čo sa stalo, ihneď zavolal zvyšok armády – päťdesiat bojovníkov – a nariadil im, aby len hádzali kunaie z terás.

Mesto už po niekoľkých minútach vyzeralo hrozne. Domy boli zničené, na uliciach bol počuť krik a plač. Bola tu ale jedna odvážna bojovníčka. Sora. Zabíjala všetkých Hinigamov, čo jej skrížili cestu. Keď si to Weshi všimol, nariadil Bizovi, aby za ňou bežal a zavolal ju späť.

„Musíme všetkých zachrániť, kým sa nevráti armáda,“ vravel.

Bizo bežal do mesta. Behal po uliciach a hľadal Soru. Z hradu ju videl na námestí, ale odvtedy už zmenila svoju pozíciu. Bizo dorazil až k obchodu so zbraňami. Tam uvidel Soru, no rýchlo sa zvrtol a ukryl sa za sudy, ktoré boli za ním. Ulicou totiž prebehli piati Hinigami. Keď zmizli z dohľadu, Bizo vyliezol spoza sudov. Pozrel sa na Soru. Bojovala s jedným Hinigamom. Mečmi zablokovala jeho úder a začali sa pretláčať. Nakoniec tam pribehol Bizo, skočil na Hinigamiho a začal ho dusiť. Hinigami sa ale bránil. Zapichol meč Bizovi do stehna. Ten ale pokračoval v dusení a Hinigamiho úspešne zadusil. Keď Hinigami spadol na zem, Sora sa vrhla k Bizovi.

„Bizo, si v poriadku?“

„Áno,“ odvetil zadychčane Bizo.

„Čo tu hľadáš?“

„Kráľ mi nakázal, aby som ťa priviedol do hradu.“

„Ale...“

„Trvá na tom.“

„No dobre.“

Obaja vstali a Bizo sa oprel o Sorine rameno. Odtackali sa do hradu. Keď došli do hradu, narazili na kráľa, ako beží po chodbe od jednej terasy do druhej. Zbadal ich a povedal:

„Dobrá práca, Bizo. Sora, zavolaj lekára, nech ošetrí Biza a potom choď bojovať na terasu, ako ostatní.“

„Rozumiem!“ povedala Sora a odviedla Biza do liečebnej miestnosti.

„Yurimo, kde si? Yurimo!“ kričal kráľ a hľadal najrýchlejšieho bežca, čo býval v hrade.

Bol to taktiež kuchár. Yurimo pribehol. Práve niesol debnu s výbušnými kunaimi.

„Zahoď to! Potrebujem, aby si bežal za našou armádou a povedal im, aby sa čo najrýchlejšie vrátili. Sú niekde v Jotorjánskom lese. Tam sme totiž lokalizovali tábor Hinigamov. Tak bež!“

„Áno, pane!“ povedal Yurimo a rozbehol sa.

 

            V strede spustošeného tábora Hinigamov stál Tezou a pri ňom ležal na zemi Rajuu. Tezou s vážnou tvárou povedal:

„Nemáš proti mne šancu. Si oslabený z boja.“

Zrazu sa ozval výkrik:

„Ty zradca!“

Bol to Hikubo. Hodil do Tezoua kunai. Hodil ho takou presnosťou, že Tezouovi pristál pod srdcom. Tezou sa naňho zhrozene pozrel, padol na kolená a potom spadol úplne.

„Je mŕtvy?“ spýtal sa jeden ninja.

„Nie,“ odpovedal mu Hikubo.

„Zviažte ho. Ideme,“ povedal Rajuu a zdvihol sa zo zeme.

„Nie je ti nič?“ opýtal sa Hikubo.

„Nie je to hlúpa otázka po boji sa armádou Hinigamov?“ povedal Rajuu a zasmial sa.

„Ale nie. Nemám žiadne vážnejšie zranenia.“

Hikubo sa usmial. Začali kráčať naspäť do mesta. To ale ešte netušili, aká pohroma postihla ich mesto.

 

            Keď už Hinigami v meste všetko zničili, zamerali sa na hrad. Zoskupili sa v jednej uličke a urobili miesto pre Gazora. Ten povedal:

„Na čo čakáte? Zničte ten ich prekliaty hrad! Nech ho tu už nevidím!“

„Áno!“

Hinigami sa s bojovým pokrikom pustili na hrad. Gazor zostal stáť na mieste. Zreval:

„Toto mesto bude do zajtra moje! Ha – ha – ha – ha!“

 

---