Šermiar Akeshi 2.diel

 Teshi znova prehovoril:

„Každý z vás sa bude musieť postaviť démonovi. Ak sa vám ho podarí zložiť, prípadne zabiť, skúškou ste prešli. No ak sa jej podarí vás zraniť tak, že nebudete schopní bojovať, prehrali ste a môžete to skúsiť o desať rokov. Démon bude po každom boji vyliečený zázračným elixírom, takže sa do každého pustí rovnakou silou. Bojovať budete so svojím mečom, no môžete použiť aj kamene, ktoré sa v aréne nachádzajú.“

V aréne totiž nebol piesok, iba kameň. Sem – tam boli aj nejaké balvany.

„Skúška sa môže začať!“

Dav na tribúnach zatlieskal. Žiaci sa posunuli do zadnej časti arény.

„Prvý kandidát, ktorého uvidíme bojovať, bude....Han!“

Dan potľapkal Hana po pleci.

„Veľa šťastia.“

Han pevne zovrel svoj meč a vyšiel do arény. Chvíľu sa nič nedialo. Všetci s napätím čakali, čo sa stane. Zrazu sa ozval hlasný rev a objavil sa démon. Kráčal po štyroch k vystrašenému Hanovi. Démonov chrbát vyzeral, ako nejaký kopec a na hlave mal veľký zobák a žlté oči. Han sa k nemu rozbehol. Démon zdvihol pravú nohu a udrel ňou do zeme pred Hanom. Han sa uhol, vyskočil na démonovu nohu a zapichol do nej meč. Potom meč ďalej ťahal po nohe. Démon sa mykol a Han spadol na zem. Meč dopadol vedľa neho. Rýchlo vstal, no nestihol sa vyhnúť kopu démona. Han odletel dozadu. Potom k nemu démon pribehol, chytil Hana do prednej nohy a zase ho odhodil. Han už nevstal. Teshi skočil pred démona a oči mu fialovo zasvietili. Démon sa stiahol. Keď Hana odvádzali preč, Dan povedal:

„Toto nezačína dobre.“

„Majster, ako Teshi zastavil toho démona?“ opýtal sa Akeshi.

„Teshi má jedinečnú schopnosť ovládať démonov.“

„A nezneužíva to pri skúške?“

„Rozhodne nie. Zložil prísahu, že svoju silu nezneužije. Keby tú prísahu porušil, zomrel by.“

V rozhovore ich prerušil Teshiho hlas.

„Ďalší, ktorý sa postaví démonovi, bude Hikobari!“

Hikobari vyšiel do arény. Všimol si, že démon už nemá jazvu na prednej nohe. Vyliečili ho. Tentoraz sa démon vrhol na Hikobariho. Démon vyskočil a padal priamo naňho. Hikobari bežal preč. Keď démon dopadol na zem, kamene sa rozleteli. Jeden kameň zasiahol Hikobariho chrbát. Ten bolestivo zakričal. Chytil kameň a hodil ho do démona. Potom k nemu bežal s vystrčeným mečom, no démon chytil meč, zdvihol ho spolu s Hikobarim nad hlavu a zakrútil ním. Po krútení ho hodil na zem. Keď meč padal, Hikobari ho pustil a skočil na démonov chrbát. Zbehol po ňom až k hlave. Vtedy sa démon pohol a Hikobari spadol. Pozviechal sa a buchol päsťou do démonovho oka. Ten zaškriekal a hodil sa na chrbát. Hikobari našťastie včas zoskočil. Chytil svoj meč, vyskočil na démonove brucho a zapichol ho doň. Démon zafučal. Hikobari sa víťazoslávne pozrel na Dana a Teshi vyhlásil:

„Máme tu prvého postupujúceho! Dobrá práca, Hikobari!“

Hikobari sa vrátil k ostatným. Všetci mu gratulovali. Lekári chvíľu démona liečili a potom sa ozval Teshi:

„Ďalší je Akeshi!“

Akeshi stuhol. Už je to tu. Pomaly vychádzal do arény, meravo hľadiac pred seba. Vytiahol meč z pošvy a čakal, kedy sa jeho protivník objaví. Démon naňho zozadu skočil. Akeshi sa hodil dozadu. Démon naňho zaškriekal. Akeshi sekol do jeho hlavy. Démon sa zdvihol na zadné a začal škriabať prednými nohami. Akeshi sa úderom vyhol a začal behať. Démon bežal za ním. Hneď ho dohonil, schmatol ho za plecia a hodil za seba. Akeshi tvrdo dopadol na kameň. Akeshi sa rýchlo skryl za balvan a zastrčil meč naspäť do pošvy. Keď sa démon otočil, nikoho nevidel. Začal pochodovať a pritom sa stále obzeral. Keď bol dostatočne blízko Akeshiho, Akeshi napol všetky sily, zdvihol balvan a hodil ho do démona. Ten sa v poslednej chvíli uhol a naštvane bežal k Akeshimu. Akeshi chytil jeho zobák, no nevedel ho zastaviť a démon ho tlačil až k okraju arény. Akeshi narazil do mantinelu. Potom pustil démonov zobák, zbehol pod neho, otočil sa, vytiahol svoj meč a pretiahol ho cez polovicu démonovho brucha. Toto všetko urobil tak rýchlo, že démon si nič nevšimol. Akeshi vybehol spod démona, ktorý spadol na zem. Zvládol to.

„Máme ďalšieho postupujúceho!“ vyhlásil Teshi.

Neskôr postúpili ešte dvaja. Spolu teda boli štyria postupujúci z dvanástich žiakov. Na konci skúšky Teshi povedal:

„Máme za sebou ďalšiu skúšku. Zatlieskajte štyrom postupujúcim!“

Dav začal tlieskať. Postupujúci stáli v strede arény. Vedúci armády k nim zišiel a podával im ruku. Potom sa vrátil na svoje miesto a tentoraz vstal cisár. Všetci stíchli. Cisár prehovoril.

„Pred sebou vidíme ďalších štyroch bojovníkov, ktorí v budúcnosti budú bojovať za našu krajinu. Pred niekoľkými minútami sme mohli vidieť ich odvahu, silu a odhodlanie. Dúfam, že tak ako bojovali tu, budú bojovať aj na bojisku.“

Cisár si sadol naspäť na stoličku. K postupujúcim prišiel jeden človek a viedol ich preč. Akeshi z diaľky počul Teshiho hlas.

„Naši bojovníci práve odchádzajú do cisárskeho paláca.“

Takže tam ich vedú. Akeshi ešte nikdy nebol v paláci. Videl ho iba zvonka a vždy ho obdivoval. Muž ich viedol lesom až do paláca. Došli k veľkej bráne. Stráže ich otvorili a Akeshimu sa naskytol výhľad na obrovskú záhradu. Na zemi bol štrk, no na niektorých miestach bola tráva a fontány. Okolo záhrady sa ťahal múr. Palác mal štyri veže – severnú, východnú, južnú a západnú. Akeshi si oproti vchodovej brány všimol ešte jednu bránu – takú istú, ako pri vchode. Muž im vysvetlil, že za ňou sa nachádza budova, kde býva cisár. Okolo cisárovej budovy sú ešte ďalšie, no oveľa menšie. Budova paláca bola najväčšia budova, akú kedy hociktorý žiak videl. Muž ich odviedol k severnej veži. Vstúpili do nej a ocitli sa v jednej miestnosti, z ktorej viedlo mnoho dverí. Miestnosť mala taký istý tvar, ako veža. Bola teda štvorcová. Na konci miestnosti boli schody. Muž, ktorý ich sem doviedol sa rozhliadol a povedal:

„Je na čase, aby som sa predstavil. Som cisárov sluha. Viac sa už pravdepodobne nestretneme, takže svoje meno vám neprezradím. V tejto veži budete bývať. Býva tu celá armáda. Vaše izby sa nachádzajú na konci druhého poschodia. Dovidenia!“

Sluha vyšiel z miestnosti.

„Čudný chlap,“ poznamenal jeden žiak.

Ostatní prikývli a potom sa rozišli do svojich izieb. V jednej izbe mohli byť dvaja. Akeshi bol s Hikobarim. Izba bola stredne veľká. Boli v nej dve postele a jedno veľké okno. Z okna bol výhľad na celú záhradu. Na stenách izby boli namaľovaní draci. Zrazu sa otvorili dvere. Dovnútra vošiel cisárov sluha. Ten istý, ktorý predtým. Povedal:

„Síce som povedal, že sa už neuvidíme, ale som tu. Takže, Akeshi, poď dole.“

Akeshi s prekvapeným výrazom pozrel na Hikobariho a zišiel po schodoch. V záhrade ho čakali jeho rodičia. Akeshi prekvapene zvolal:

„Čo vy tu robíte?“

Otec mu odpovedal:

„V aréne nebol čas ani na to, aby sme ti gratulovali. Takže: gratulujeme! Splnil sa ti sen. Nie nadarmo si desať rokov trénoval. A teraz sa poďme poprechádzať po záhrade!“