Neistá

      Neistá.

Chodíš krokom pomalým, 

otáznikom na perách,

vždy ma niekde za mrazí ,keď 

ťa stretnem vo dverách.

V strachu dvíham k tebe zrak,

neveríš ,no je to tak -

preletím jak rýchly vlak

potom modlím sa k náhode,

nech získam na bode

stále som v neistote

stojím v pote,sťa kôl

v plote.

Ty si jasný suverén,

kým ja stojím ako peň

neviem do troch načítať

neviem chodiť ani stať

neviem,čo mám povedať.

Ty chodíš krokom pomalým 

s otáznikom na perách ,vždy ma

kdesi zamrazí, keď ma stretáš

vo dverách-mám strach.

e