.a ponesieme až do konca

  59,58... jemne mrholí. Oprel sa o veraje dverí. S námahou vykročil, prah bol zopár centimetrov nad zemou. Bolí to.
Ráno sa pozeral do zrkadla. Nesúmerná tvár, dvojdňové strnisko. Pokúšal sa udržať viečko nad pravým okom otvorené, umývadlo bolo nažltlé, voda lenivo odtekala. Ukazovákom vytiahol guču vlasov z odtoku. Naozaj sa necítil dobre, pokúšal sa oholiť, po dvoch zárezoch to vzdal. Uterák tam visel už niekoľko mesiacov, utrel si tvár.
Vstúpil do miestnosti, človek za pultom sa naň skúmavo pozrel, buď je opilý, alebo je z tej pijatiky úplne odrovnaný. Neznášal, keď sa naňho takto pozerali, pravá ruka sa mu nekontrolovane triasla, na stôl pomaly, pomaličky vykladal drobné. Predavač znechutene pozeral na jeho zanedbané prsty, zakrútené nechty. Smrdel, bál sa vliezť do vane sám, desila ho myšlienka, že nevstane, že po pár týždňoch sa bude bytom, domom, mestom šíriť pach rozkladu, muchy doň nakladú vajíčka, a zase a znova. V duchu potriasol hlavou, nie, nezavolá sestru, nezniesol by jej ľútostivý pohľad. Vyjebaný, nakazený život. Odpľul si.

   57,56...

   43,..41...chcel by som sa ťa dotýkať. Neodpovedaj. Jednoducho to tak je.

   40,39... takú úzkosť ešte nikdy nepociťoval. Krčil sa v kúte izby, niekde oproti tušil netesniaci vodovodný kohútik. Pokúšal sa upokojiť, rátal zbytočné kvapky. Prichytil sa ako spomína na ktorúsi jeseň. Posteľ po jeho ľavej ruke bola pevne priskrutkovaná.
Zásadne chodieval v plátenných teniskách. Chlad mokrého rozkladajúceho sa lístia ho upokojoval. Tridsaťosem, tridsaťdeväť... pevnejšie si pritiahol starú deku okolo pliec. Práve míňal stánky s pečenými klobásami, gaštanmi, vareným vínom. Nadýchol sa.
Miestnosťou sa niesol potuchlý zápach vrecoviny.

   36,35...keď sa mračíš, na čele sa ti objaví rozkošná vráska. Vlastne, aj keď sa smeješ.

   29,28...v šesťdesiatom deviatom sa udialo príliš mnoho podivných vecí. Mohol by som ti povedať ako ma to mrzí, ale obávam sa, že je to už zbytočné.
Pśśt, ticho, počuješ? Prestala sa smiať. Držal ju pevne za ruku. Zase. Naozaj nič nepočuješ? Posmešne sa naňho zadívala. Pocítil k nej zrazu takú nenávisť, že sa zľakol. Pustil ju. Zneistela. Stalo sa niečo? Stála pred ním ako vydesené malé vtáča. Črty tváre mu opäť zmäkli, bojazlivo sa usmiala. Niekedy si taký divný. Bububu, zašermoval jej rukami pred tvárou. Zlý, zlý...

   16,15... kde si dievča? Zohol sa po stratenú lodičku. Mach bol vlhký. Z kríkov a stromov naň padali kvapky rosy, keď ich rozrušene prehľadával. Prerušene dýchal, namáhavo pregĺgal. Kde si? Choď napravo, začul. Pootočil sa, na strome zbadal útržok šiat. Rozhrnul krovie. Ležala tam. Bosé nohy doráňané. Pristúpil k nej.

   4,3,...1... urputne bojoval. Niečo okolo krku ho strašne škrtí. Celý modrie. Ktosi ho udrie po zadku. Visiac dole hlavou ho omračí nával ostrého vzduchu. Kričí.