práve tak ako ty

polootvorená škatuľa
plná zvukov, piesku
a svetla
robí ho chladným
tak chladným

zastala a kropila do piesku ornamenty.

vonku bolo bezvetrie
a v ňom tak
isto

vzala pieskové zrnká. a vytvárala sklá. bola nimi znechutená, ale aj tak boli jedinými.
zrkadlili zrkadlené.

múry z červených tehál
prudko objímu
a pamäť
starne

kam ľudia
ako my
plynú

v dyme

nezmizne
prehĺta sneh
mení
seba
a skôr než zostarne
mu ráno
práve svojim šepotom
vyprázdni cesty

roztrieštilo ornamenty v nelogickú mozaiku. v škripľavé hlasy z autobusov, ktorými cestovala.
zaliate sklené mušky ju zaryto sprevádzali v chodidlách.
a medzi prstami nachádzala zvyšky piesku.