Nový svet 8.diel

Druhý stupeň bol oveľa tažší, ako prvý. Will musel zvládnuť akrobatické pohyby.

„Tak, a teraz sa udrž! Neprestávaj kopať nohami! Nie tak! Krúživo! Tak, ako som ťa to učil – krúživo! To je ono! Dobre!“

Wírufenov prikazujúci hlas sa rozliehal po celej miestnosti, keď sa Will učil jeden chvat druhého stupňa, podľa ktorého by sa mal postaviť na ruky a krúživo kopať nohami – čo u Wírufena znamenalo točiť sa na rukách s úplne rozkročenými nohami.

„Ufff,“ dychčal Will rozvalený na zemi.

„Čo je toto? Nevládzeš viac? Ty máš málo energie, ako vidím!“ káral ho Wírufen.

„Môžeš už prestať? Som zvedavý, čo si v jedenástich dokázal ty!“ odvetil mu Will, na čo Wírufen ostal mlčky stáť.

„Pokračujeme v tréningu. Ďalší chvat je takýto.“

Wírufen potom predviedol ďalší manéver, ktorý sa Will učil.

Tak to pokračovalo aj ďalší týždeň, Will cítil, ako silnie, no musel si dať deň prestávku. Wírufen s tým s nevôľou súhlasil a Will sa rozhodol ísť s Iúvenom na prechádzku do lesa Wendor Tōsen. Iúven sa potešil a hneď ráno vyrazili.

„To, ako z lesa stúpa hmla a vychádzajúce slnko je vo Wendor Tōsene nádherné,“ vravel Iúven, keď Will namietal, aby nešli tak skoro.

Svižným tempom kráčali von z mesta. Posledné domy v meste boli buď opustené, alebo v nich bývali chudobní. Mesto bolo ráno tiché; sivá obloha spôsobovala to, že mesto vyzeralo veľmi ponuré. Turisti opustili mesto a ocitli sa na lúke medzi lesom a mestom. Lúka bola asi sto mestrov dlhá a za ňou už nasledoval modrý les. No nešli hneď do lesa, Iúven viedol Willa na jeden kopec pri lese. Vybehli naň a naskytol sa im nádherný pohľad. Medzi stromami vychádzala para. Nie obyčajná, vyzerala totiž, ako pena.

To ale nebolo jediné, čo Willa a Iúvena zaujalo: v mrakoch vznikla diera a dala priestor žeravej guli, práve vychádzajúcej na oblohu. Slnečné lúče šikmo osvetlili les a modrú farbu stromov zmenila na čiernu a z pary urobili oranžovú penu.

„To je...nádhera,“ rozplýval sa Will.

„Áno, taký pohľad sa ti môže naskytnúť iba tu, v krajine elfov,“ odvetil Iúven, zdvihol ruku a zamumlal: „Photongo.“

Potom vybral z ruksaku drevený rám a dotkol sa rukou jeho stredu. Will takmer spadol z nôh keď sa v ráme objavil ten istý obraz, ktorý videl pred sebou. Iúven obraz ponúkol Willovi.

„Zober si ho.“

„Ďakujem,“ Will obraz natešene strčil do svojho ruksaka.

Obaja nato zišli z kopca a pokračovali ďalej do lesa. V lese bolo počuť čvirikanie vtákov a klopanie ďateľa. Zrazu niečo zašuchotalo na strome. Will sa tam bleskurýchlo pozrel a zľakol sa. Na strome viselo zviera podobné opici. Zviera bolo červené a na hrudi malo modré pásy. Svojimi žltými očami prekvapene hľadelo na Willa a vydalo pár čudných zvukov. Potom nečakane vystrelo priesvitné krídla a odletelo.

„To bola vtákopica,“ pobavene vysvetlil Iúven a išiel ďalej, pričom nechal šokovanéhio Willa za sebou.

„Počkaj!“ zakričal Will a bežal za ním.

O hodinu došli k vysokému stromu, ktorého kmeň lemovali drevené schody.

„Toto je vyhliadkový strom,“ vysvetlil Iúven. „Je z neho výhľad na celý les.“

„Tak naňho vylezme!“ zavelil Will a už bežal hore po schodoch.

Z vrchu stromu bol vážne vidieť celý les. Will prižmúril oči a v diaľke zbadal obrysy mesta, odkiaľ prišli. Otočil sa a medzi stromami zbadal akési ruiny.

„Čo je to?“ opýtal sa Iúvena.

„Tam mi nesmieme. Bývajú tam temní duchovia.“

Will rýchlo odvrátil zrak na vysokú horu v diaľke. Zbadal v nej obrovskú jaskyňu. Iúven zbadal, kam sa pozerá a povedal:

„Tam žijú draky.“

„Draky?!“ neveril Will a blúdil zrakom po lesoch na hore. Tam už boli zelené a boli miesta, kde chýbali stromy a boli tam diery, alebo budovy. Nepovedal však ani slovo, lebo Iúven ho ťahal naspäť.

 

            Ďalší deň Will opäť trénoval.

„Dnes by sme mali začať s chvatmi tretieho stupňa. No predtým sa musíš naučiť mágiu. Chvaty tretieho stupňa sa totiž nerozlišujú na základné a pokročilé. Sú v jednej kategórii. Tretí stupeň nie je nič iné, ako kombinácia mágie a chvatov pokročilých chvatov druhého stupňa,“ vysvetlil Wírufen. „Toto bude najťažšia časť celého tréningu. Je možné, že to ani nedokážeš... V tom prípade musíme zostať pri druhom stupni a tréning nebudeme môcť dokončiť. Takže, mágia je zhmotnenie tvojej sily. Neexistuje presné vysvetlenie na jej vyvolanie, takže ti nemôžem veľmi pomôcť. Musíš na to prísť sám.“

„Ale...“

„Začni!“

Will sa dezorientovane chytil zápästie a hľadel na plafón.

„Dobre, ukážem ti, ako ju vyvolávam ja,“ povedal Wírufen a predviedol krkolomné pohyby – čo boli chvaty druhého stupňa – a na konci sa mu rozžiarila ruka. Šľahali z nej malé blesky. Potom tou päsťou buchol do zeme a parkety sa rozleteli.

„Vidíš, nemusím urobiť žiadny špeciálny pohyb. Ide to, kedy chcem. Ty sa musíš donútiť vyvolať svoju silu. Keď to urobíš raz, podarí sa ti to vždy.“

Will prikývol a sústredil do ľavej ruky všetku svoju silu. Pocítil jemné svrbenie a ruka sa rozhorúčila, no nič z nej nevyšľahlo.

„Čo si cítil?“ opýtal sa ho Wírufen.

„Ruka ma svrbela...a rozhorúčila sa...“

Wírufen sa spokojne usmial.

„Výborne, chlapče. Si lepší, ako som si myslel. Podarilo sa ti sústrediť svoju silu do ruky, no musíš ju dostať von. Zbav sa jej.“

Will zavrel oči a zase sústredil silu do ruky. Efekt bol ten istý.

„No nič. Trénuj. Stavím sa, že do týždňa máš mágiu zvládnutú,“ posmelil ho Wírufen a dal sa na odchod, keď stena do druhej miestnosti praskla.

Pod Willom zavibrovala zem.

„Kasen,“ zamumlal Wírufen. „Bude z neho mimoriadny čarodejník.“

Bola to pravda. Kasenovi išlo všetko lepšie a Will mu to trošku závidel.

„Pozri sa, čo si zvládol. Máš iba jedenásť rokov, Kasen o osemnásť viac. Snáď nechceš byť na jeho úrovni. Prezradím ti tajomstvo:“ povedal Iúven a naklonil sa k Willovi. „Wírufen mágiu vôbec neovládal až do svojich šestnástich narodenín.“

Will sa musel zasmiať. Sedeli na lavičke na námestí, kam sa vybrali po tréningu. Iúven práve posmeľoval Willa, keď mu chlapec vyrozprával, že Kasen skoro preboril stenu.

Práve zmieňovaná osoba k nim prikráčala. Kasen mal na oboch rukách obväz od dlne až po lakeť.

„Kasen,“ vykríkol Will. „Čo sa ti stalo?“

Kasen mávol rukou.

„Á, nič také. Zranil som sa pri nacvičovaní mágie. A trošku som aj poškodil budovu,“ povedal a vystrúhal hanblivú grimasu.

Will sa nasilu zasmial a Kasen si vzdychol.

„No nič. Idem k lekárovi. Wírufen mi ruku obviazal, no musia mi ju trocha ošetriť,“ dodal a odišiel.

Kasen nebol jediný, kto sa pri tréningu zranil. Zranili sa všetci, okrem Sida, ktorého keď sa opýtali, akože nemá ani škrabanec, záhadne sa usmial a povedal „To sa dozviete.“

Sora mala prasknuté rameno a Will vytknutý kotník. Podarilo sa mu vyvolať mágiu, o v tej chvíli vybuchol a nešťastne dopadol. Tým pádom Sora a Will prerušili tréning – ale iba na týždeň, pretože elfovia im to natierali špeciálnym balzamom. A tak Will týdeň bol doma, nič nerobil, iba si s Iúvenom zahral Gingol – elfskú spoločenskú hru.

Hra bola jednoduchá - podstata bola v tom, že sa hráč musel sa so svojimi troma drevenými figurkami dostať na územie spoluhráča, ktoré tvorila druhá časť hracieho plánu. Nesmel však pritom padnúť do pascí, či do nebezpečných jazier. V hre išlo o šťastie, záležalo na tom, koľko hráč hodí na kocke.

Tak sa s Iúvenom bavili a týždeň utiekol, ako voda.

---