Bolesť má meno autobus

Moje kĺby, kríže, kosti i svaly, natiahnuté státim a precvičené vzpieraním sa neúprosnej odstredivej sile. Tie bolestivé miesta bolia však to nieje v porovnaní nič s bolesťom miest neboľavých. Aj tie bolia ako diabol sám. A úplne najhorišie je potom vystúpiť. Každú žilku a nerv v tele, napnutú po celý čas jazdy zrazu povoliť, to je pre telo niečo tak zložité ako postaviť katedrálu. Ale po tejto tortúre zostáva už len krása raja, nech je akýkoľvek zlý a hnusný (ako stanica v Banskej Bystryci), a človek stojaci v autobuse po x minút pocíti, sic len  na pár sekúnd, raj. A potom sa znova uvalí do bolesti a ukrutnosti bolestí daľších.