Alion (alebo Ľadová vrahyňa)

Čiernovlasé dievča sledovalo svojími chladními očami ako malé nevinné dievčatko obklobili červené jazyky smrteľného ohňa. Oheň vznikol zničoho a obkolesil útle telíčko plavovlásky. Otec namiesto dievčatka vydal bolestný nárek akoby on prežíval tú neznesiteľnú bolesť namiesto dievčatka. Zabudol na zabijákov, ktorí ho doteraz mučili a obkolesovali z každej strany, jediné stvorenie pod mračným nebom bola jeho 8-ročná dcérenka v plameňoch. Svet ztemnel ešte viac. To čo sa stalo potom pohlo z doteraz neexistujúcim srdcom ľadovej vrahyne. Dievčatko sa pomalým, ale rozhodným krokom približovalo k spútanému otcovy. Ignorovalo, že plamene pohlcujú každučké miestečko na jej detskom telíčku od hlavy až po päty. Chcelo sa dostať k jedinej opore v jej mladom živote ku človeku, ktorý jej dal život - k otcovi. Muž zatajil dych a so slzami sledoval svoje umierajúce dieťatko s ktorým sa ešte pred hodinou naháňal a počúval jej uzdravujúci smiech ako sa k nemu pomaly so skrývanou bolesťou približuje. Dievčina zastala pred rodičom, ktorý k nej nadvihol krvavé a trasúce sa ruky. Hladeli si do očí s takovou láskou a nehou až sa zdalo že sa láskyplne dotýkajú aj na diaľku. Zlatovláska podišla k otcovi ešte bližšie. Oheň, ktorý doteraz odmietal opustiť postavu dievčatka prešiel aj na otca. Obidvaja vo svojom mučivom a bolestnom objatí vydychovali posledné zvyšky svojho spoločného života. Vrahyňa, ktorá vyrastala v prostredí smrti a bolesti pocítila cit tak zvláštny a zároveň nepríjemný, ktorý s ňou v hĺbke duše otriasol. Odtrhla oči od scenérie pred ňou, vydala rozkaz a odišla naspäť oznámiť, že zlyhala a prijať trest.