Nový svet 24.diel

…

Všade bol dym…

Dym oslepil a omámil každého. Potom začal rednúť a odhalil chlapca v striebornom priliehavom oblečení s čiernym plášťom. Bol to Will. Štyrmi prstami držal Xeraxov meč tesne nad svojou hlavou a tváril sa nesmierne pokojne a ľahostajne.

Dym sa úplne rozostúpil a odhalil aj Iúvena, stojaceho za Kasenom v tom istom oblečení, v ktorom opustil sídlo elfov, pod očami mal tmavé kruhy a vyzeral zničený.

Will odsotil meč, ktorý vypadol z Xeraxovej ruky a odletel do lesa. Potom sa Xerax vystrel v celej svojej výške a zahľadel sa do Willových očí. Aj chlapec hľadel do červených očí démona. Takto na seba pozerali; lesom fúkal vietor a vial Willových plášťom a Xeraxovým rúchom. Potom sa Xerax zasmial.

„Takže ty máš odvahu postaviť sa proti mne znova? A čo ty, starček? Splietol si si Wendor Tōsen s domovom dôchodcov? Ha – ha – ha!“

Iúven mlčal.

„Pozeraj sa na mňa!!“ zreval Will, až sa les otriasol.

Xerax zvážnel a pozrel sa na Willa, potom s ak nemu sklonil.

„A čože si mi ty taký odvážny?“

Will sa strhol, chytil Xeraxa pod krkom a zdvihol ho do vzduchu.

„A čože si mi ty taký milý? Ak dobre viem, ničíš svet. Si zloduch a zlodusi sú zlí. Tak sa mi tu nehraj na dobráka!“

Potom ho Will pustil a Xerax si ohmatal krk.

„Veľmi dobre,“ zašepkal. „Získal si si môj obdiv. Chceš súboj? Máš ho mať!“ Xerax odskočil dozadu a Iúven kývol pánovi Liqenjimu a Kasenovi, aby ho nasledovali do lesa. Vošli doň a skryli sa medzi stromy.

„Chcete, aby toho chlapca zabil?“ zhrozene zašepkal Kasen.

„Len ho sleduj,“ odpovedal Iúven, ktorý sa samoľúbo usmieval a nespúšťal oči z Willa.

Will mlčal. Pravidelné poryvy vetra mu viali vlasmi aj plášťom. Zrazu chlapec roztiahol ruky a za ním objavila sa čierňava, ktorá sa rýchlo rozširovala, až pohltila celé okolie. Xerax a Will – ostali sami. V priestore bolo bezvetrie a nedoliehal tam žiadny zvuk.

„Zatieňovanie kúzlo,“ pomyslel si Xerax. „Hm. Nekonečný bojový priestor. Ten chlapec je plný prekvapení.“ Potom sa nahlas opýtal: „Predal si sa duchom? Vieš, toto je temné kúzlo.“

„Iúven vyvinul kúzlo, ktoré presmeruje duchov napadajúcich moje telo po použití temného kúzla do jeho tela. Keď sa ho zmocnia, zničí ich,“ odpovedal Will.

Xerax sa výsmešne zasmial.

„Ten starec chce zabiť sám seba? Blázon!“

„Áno. Iúven ich zničí spolu so sebou. Iná možnosť nie je.“

„Nenapadlo vás vyhnať ich z neho pichnutím do hrude?“

„Ak duchov vyženieš z nejakého tela, je veľmi pravdepodobné, že sa obrátia proti tebe. Ale dosť bolo rečí. Bráň sa!“

Will vybehol ku Xeraxovi so zelenou hmotou na pästiach. Oboma päsťami buchol do Xeraxa, ktorý úder vybránil zdvihnutím lakťov. Odsotil Willove ruky a svojou pravou rukou švihol k protivníkovi. Will uskočil, pričom Xerax udrel do prázdna. Chvíľu, opierajúc sa o svoju ruku, zvažoval situáciu, potom sa rozbehol ku Xeraxovi. Xerax sa rozbehol tiež a jeho päsť si to namierila na Willovu tvár. Will sa zvrtol na päte, zmizol, a objavil sa pri Xeraxovom boku. Potom švihol nohou a udrel Xeraxa do masky. Démon zletel na zem. Potom sa vzchopil a pozrel sa na Willa, pridržiavajúc si masku.

„Dobre. Lekcia bojových umení skončila. Pozrime sa, ako si na tom s kúzlami,“ povedal.

Will sa bez slova znova rozbehol, hneď nato zabrzdil a vyslal sivý rotujúci vír energie. Xerax sa uhol a vyslal akúsi hmotu, ktorá obkolesila Willa.

„Tomu sa nevyhneš!“ zaškriekal Xerax a hmota sa začala krútiť, pričom stúpala čoraz vyššie.

Jej povrch sa uzavrel, chvíľu rotovala na jednom mieste, potom sa rapídne stenčila, nakoniec vybuchla a vrhla okolo seba kvapky, ktoré popadali do prázdna. Tam, namiesto rotujúcej hmoty stál Will v potrhaných šatách, s jazvami a sťažka dýchal. Xerax skrivil tvár.

„Ako si to vydržal.“

„Nikdy…nepodceňuj svojho…protivníka!“ zachrapčal Will.

„Čo povieš na toto?!“ vykríkol Xerax a vyslal sivý šíp, letiaci obrovskou rýchlosťou.

Will sa nevládal pohnúť, tak sa neuhol a šíp ho zasiahol priamo do hrude. Chlapec sa zvalil dozadu a šíp sa rozplynul. Asi desať sekúnd sa nikto nepohol, potom Will začal pomaly vstávať. Hlavu mal sklonenú a ruky mu bezvládne viseli.

„Zničil si môj štít, ktorý mi pokrýval celé telo. Ale stále žijem. Nevyšlo ti to, Xerax,“ povedal Will a ocitol sa za Xeraxom.

Vytiahol svoj meč a bodol Xeraxa do chrbta. Xerax sa vystrašene pozrel na čepeľ, potom od nej vzlietol a obrátil sa k Willovi. Rana sa mu zmenšovala, až úplne zmizla.

„Jeho telo je nehmotné,“ uvažoval Will. „Jedine takto sa to dá vysvetliť.“

„Moje telo pozostáva z 80% duchov a rôznych temných hmôt. Nemôžeš ma zabiť, pretože zasiahneš duchov. I keď ešte existuje jediné miesto v mojom tele, ktoré neovládli. To ti ale nepoviem,“ povedal Xerax.

„Jediné miesto. Hm, ktoré to môže byť?“ opýtal sa v duchu Will. Nemal ale veľa času na uvažovanie, pretože Xerax zaútočil. Will skočil dozadu a zem pred ním vybuchla, ako Xerax do nej vletel celou svojou silou. Potom sa Xerax zahnal mečom, Will vyskočil, Xerax sekol do prázdna. Potom aj on vyskočil a skrížil meč s Willom. Ozval sa cingot, ktorý značil stretnutie dvoch mečov. Ozval sa druhý, tretí, štvrtý. Protivníci bojovali, až Will, vyrazil Xeraxovi meč z ruky. Ten holými rukami chytil ten Willov a zúrivo sa naňho zahľadel. Napol svaly a vytrhol mu ho. Meč odletel do prázdna. Wilove aj Xeraxove ruky potom obalila zelená hmota a pokračovali v boji.

Xerax udrel na Willovu hlavu, Will sa uhol a udrel do Xeraxovho brucha a hmota na Willovej ruke spálila časť Xeraxovho rúcha. Démon kolenom udrel Willa do tváre. Will sa udržal na nohách, no cítil, ako mu napuchlo líce. Musel spozornieť, lebo k nemu bežal Xerax s dvihnutou rukou. Will sa uhol do strany, no Xerax sa nenechal prekvapiť a lakťom buchol do Willovej hrude. Chlapec si ju chytil a sťažka dýchal. Xerax sa chystal na ďalší úder. Will jeho ruku včas chytil a Xerax vykríkol, lebo Will ju popálil a prehodil démona nad sebou. Xerax pristál na zemi za Willom. Démon vstal a bojovým výkrikom sa hnal k Willovi.

Bitka pokračovala a stávala sa čoraz divokejšou. Will a Xerax mali ruky stále obalené zelenou hmotou. Pri úderoch z nej vylietavali iskry; hluk úderov zapĺňal nekonečný priestor tupým zvukom. Po nekonečne dlhých minútach sa od seba bojovníci odtrhli. Dychčali, ruky mali doráňané až po plecia. Potom naraz vyslali obrovskú zelenú žiaru, ktorá syčala a vrhala okolo seba blesky. Žiary do seba narazili a ich syčiaci zvuk zosilnel. Žiary sa zväčšovali, zapĺňali čoraz väčší priestor a ich rast nezastával. Potom, až boli neuveriteľne veľké, ozval silný výbuch a žiary explodovali. Blesky vyšľahli do výšky a šírky desiatich metrov a ich syčanie ohluchovalo dokonca aj Xeraxa. 

---