Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se.iná/plná verzia/
Autor
dandan
Uprostred miestnosti čupelo dievča, v rukách zvieralo handrovú bábku.-Prosím zhasni.- hleslo plačlivým hlasom. Intenzita svetla pomaly slabla, fosforekujúce časti hracích kociek na podlahe vymedzovali tvar štvorca. Za touto hranicou ponuro tmavli steny, len malou dierkou z polepeného okna prenikal tenučký kužeľ svetla.
Dievča sa podchvíľou triaslo, podvedome siahalo do vrecka po stratený inhalátor. Čosi jej kvaplo na tvár. Kvapka stekajúca po líci sa dostala až k perám, v ústach zacítilo slankavú chuť.
Náhlivo vstalo a s rukami vystretými pred seba mierilo k hranici. Malo zavreté oči, po chvíli sa dotklo niečoho živého. Ak sa posnaží, rozotrie farbu na cudzej tvári. Plače.
Na kriedovej tvári rozmazaná maskara. Kdesi z ticha domu, pomaly, pomaličky vystupujú tóny neznámej hudby. Violončelo. Kamilu tráva príjemne chladí po rozpálených chodidlách. Je smädná, prameň krčiaci sa za skalou cítiť sírou. Konárom v ruke sa prehrabuje v zabudnutých kostričkách žiab. Prázdne ulity, ktoré sa po dotyku menia na víriaci sa prach. Jemný poryv vetra ju pošteklil v nose. Kýchla.
Akoby všetko zmizlo. Cítila sa sviežo, celá natešená sa nadýchla a v pľúcach ju nepichalo. Ktosi jej podal pohár vody. S vďakou ho prijala. Zarazila sa. Ostrá nemocničná beloba jej neznesiteľne dráždila oči. -Prosím.- takmer nepočuteľným hlasom šepkala niekam k pomyselným dverám. -Zhasni.-
Skoro si vyvrtla členok na pohodených kockách. Od zlosti do nich kopla. -Bože tu je smrad.- povedala si skôr pre seba. -Kamila!- prudkým pohybom roztiahla závesy. Prekvapená sa dívala na okno polepené čiernou páskou.
Dievča na posteli nechce otvoriť oči. Túli sa k svojej handrovej bábike. Trasie sa, akoby v miestnosti mrzlo.
-Vstávaj, počuješ?- kričí. -Vstávaj!- mocne jej zatína nechty do útlej dlane.
Z nočného stolíka padá pohár s vodou. Po izbe sa rozptýlia dúhové črepiny. Dievča púšťa bábku. Korálkové oči pozerajú na čierne okno.
Prekračuje prah. Sklo sa jej zarýva do detských nôh. Pod stromami je príjemný chládok. Kamila si sadá pod kmeň. Čierne mravce sa nenechajú zmiasť a pokračujú ďalej. Zavrie oči. Na tvári cíti ľahké nožičky celého zástupu. Slzy stekajú po vymytých riečištiach v kriedovom podloží.