Nepozvaní, hostia a niektorí ľudia zo sídliska III.

Ranné vstávanie nie je veru žiadna sranda. Hlavne v zime. Človek sa zobudí do noci, budík oznámi viac hodín, ako by bolo treba, vonku je tma, že by jeden zablúdil a táá kosa! Niekedy mi to príde až neuveriteľné, že som mohol vonku chodiť v tričku. Veď teraz to slnko ani nehreje. Niekedy mi napadne, že by nebolo zlé mať taký ventil ako na plynovom horáku. Keď je kosa, tak si prikúrim.
Spomínam si pritom vždy aj na základnú školu, ako ma učili, že to je tým, že sa zem otočí. Ale ja som im, samozrejme, nikdy neveril. Veď je to blbosť, že zem sa trochu otočí, inak nasmeruje ...a hneď by tu bola takáto kosa? No to keď stačí skutočne tak málo, ako je sklon lúčov dopadajúcich zo slnka, tak prečo majú všetci taký pocit, že zem je nesmrteľná. Som dokonca videl v televízii uja, ktorý hovoril, že zem je skutočne nezničiteľná, lebo panboch tak povedal. Neviem síce, kto je to ten panboch, že si je ujo taký istý, ale tým pádom som hneď kľudnejší. Hlavne, keď takýchto myšlienok mám ráno plnú hlavu, ešte než otvorím oči. Je to taký súboj s realitou. Ja sa snažím presadiť si moju realitu, že už som vlastne vstal a teraz som hrozne užitočný pre našu planétu, keď takto húževnato pod perinou rozjímam o svete okolo seba, a tá realita, ktorá je reálnejšia, mi tlačí pod perinu studený vzduch z izby, vždy sa jej podarí vyhrať, tak ja to pomaly vzdám a poddám sa silnejšiemu. Zakaždým si však hovorím, že raz vyhrá moja hlava a potom už nebudem musieť vstávať nikdy!
Tak som sa vygúľal z postele do sprchy. A zo sprchy do kuchyne. Kuchyňa, to je taký malý zázrak. Jedlo a informácie sústredené v jednej miestnosti. Sadnem si za stôl, zakusnem do suchého rožka a popri žuvaní prelistujem letáky pohodené na stole. Karta od jedného (zatiaľ) nemenovaného operátora ponúka vynikajúce zľavy. Napríklad zľava do istej drogérie na kolekciu David Beckham nekombinovateľnú s inými zľavami. Hneď som si predstavil ako príde Orange do drogérie a vraví: "Máte tu niečo, čo sa Vám veľmi nepredáva?" Vedúca na to: "Jasné hentá Beckhamova kolekcia moc nejde. Smrdí ako David po zápase!" Orange pokýva hlavou, podumá, čosi si zapíše do zápisníka, ktorý sa mu zjaví v ruke a vraví: "Do mesiaca Vám toho Beckhama predáme, teta." A odchádza do zimného západu slnka, v pomarančovej žiare, obklopený šťastnými africkými deťmi... V takýchto, i podobných predstavách, som zdárne doraňajkoval.
Idúc do školy som si spomenul na včerajší prírodopisný dokument o koalách. Vraj majú v žalúdku detoxikačnú baktériu, vďaka ktorej sú schopné konzumovať jedovaté eukalyptové listy. Mladé koalčatá ju síce nemajú, ale získajú ju z trusu rodičov, ktorým ich, kým sú malé, prikrmujú. Chvíľu som rozmýšľal, či bola prvá baktéria, koala alebo trus, ale neskôr mi napadlo, že možno, keby sme neboli také fajnovky, a vedeli vlastný trus spracovať trebárs vo forme pudingu, možno by sme vyriešili mnohé problémy. Možno už by sme nemuseli kupovať tie laktobacilové vymoženosti na podporenie nášho trávenia, ktoré vznikajú ako odpad pri výrobe skutočne plnohodnotného jogurtu a stoja asi desaťkrát toľko, ako jogurt samotný.
Prišiel som k múru školy. Už tu stojí zopár nikotínuchtivých spolužiakov. Neváham a pripojím sa. Jedna cigoška pred vyučovaním a svet je hneď oveľa krajší.
V škole si celý deň opakujem, že už iba mesiac a sú vianoce a prázdniny, mesiac to tam ešte snáď nejako vydržím.
Nepríjemné na novembri je to, že sa akosi nakopia písomky. Všetci by radi uzatvárali známky, lebo cez vianoce im zblbneme a v januári už nebudeme vedieť ani to málo, čo sme vedeli. Aspoň tak sa všetci tvária a vyjadrujú. Ja, osobne, mám skôr pocit, že ich to teší, že sme blbí, a že nás môžu stále poučovať. Inak by to hádam za tie prachy ani nerobili, ako ich občas počujeme sťažovať sa jeden druhému za dverami zborovne. Vo tomto svete sú totiž takzvané tajomstvá, ktoré nikto nevie. To sú tajomstvá ako napríklad: kto postavil sfingu? alebo ako vznikol vesmír?, ale potom sú tu tajomstvá verejné, ako napríklad: kto koho nemá rád; učiteľov na tom niečo musí baviť, inak by to za tie prachy nerobili, aj keď tvrdia, že to je akože od nich dobročinnosť, že nás chcú pripraviť do života (tak to by nás učili ako baliť baby a nie matiku); alebo napríklad tajomstvo, že kto koho pretiahol na poslednom školskom výlete. Ale musím povedať, že ten výlet bol teda fasa...