plechovky

Ešte stále rozmýšľaš nad pohlavím

noža, pandorinou skrinkou otvorenou len

vo vzdialenosti zápalkovej hlavičky,

hneď za veľkým treskom, v červivom korzete večnej

tmy, ktorej súkno obkolesujú mraveniská,

tebou sa tiež zadúšajúc, ako padajúca

zubná kefka, umývadlom, aby zachovala

svoju existenciu, holú obranyschopnosť seba

a rozkonárených vetvičiek, iba kvôli

tvojim, do melónu zabodnutým, zaujatým a hrubo

zrnitým zubom. Kataklizma.

Či v hmle zabodnutej na Golgote, pod týmto

tichým krížom, nenájdeme rovnakého svätca, pripútaného

o dvakrát taký tŕnistý, možno nie tak boľavý,

ale zato rovnako zavalitý, infalibilný kváziremeň, ktorým

on za nás umrel? Aspoň na oko.