Zdvihol som casu a predniesol novorocny pripitok: Pred hviezdnou branou noveho roku vam zo srdca zelam vela lasky, zdravia, porozumenia a pokoja!

P.F.2011, desifrovane.

Augustin Sokol.

Zdvihol som casu a predniesol novorocny pripitok: Pred hviezdnou branou noveho roku vam zo srdca zelam vela lasky, zdravia, porozumenia a pokoja!

Uvodna poznamka: V zatvorkach su klucove slova. Po ich zadani do pocitacoveho prehliadaca su na takto vyhladanych odkazoch ulozene povodne znenia pouzitych variantov umeleckych diel. To je v sulade s platnymi zakonnymi ustanoveniami o autorskych pravach. Nie su tu ale pouzite dlzne, makcene a ina diakritika. Je to kvoli moznym problemom s prenosom na pocitaci prijemcu. Pri obnoveni diakritiky postupujme nasledovne: Skopirujeme cely dokument do prazdneho textoveho editoru. Ako nastroj si zvolme: Pravopis a gramatiku. Pomocou neho si skoro cely dokument obnovime do stavu s povodnou diakritikou. Je to ako desifrovanie alebo kryptovanie diakritiky. Nuz a to je aj sucast mojej povodnej profesie: programator kryptoanalytik.

E-kontakty na autora su:

asokol2001@gmail.com ;

asokol2001@yahoo.com ).

Po mojom pripitku na nebi zacali vybuchovat rakety. Ako vo filme Hviezdna brana.

(Stargate Emmerich youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=lh6EYbcBv5Y

Klikol som si na odkaz, osviezil si tak pamat, predstavivost a nahodil prijemnu atmosku. Pri dalsom pisani som to viackrat zopakoval. Takto pisat je asi nudne a hlupe. Ale ja viem iba takto pisat. Spomenul som si na znamy vtip. Andrej povedal Borisovi: „Dnes mi vysiel prvy clanok.“ Boris sa zacudoval: „Ty si aj spisovatel? Nevedel som o tom.“ Andrej odvetil: „Nie som spisovatel. Mam pasomnicu.“ Veru, je to tak. Dobrych spisovatelov je malo. Hostitelov pasomnic je omnoho viacej. Obcas som si pri taborakoch zaspieval, hral na gitare a rozpraval svoje pribehy. Vyvolavalo to vo mne prijemne pocity. „Rozpravka vo svojej funkcii je rozpravanie v kruhu posluchacov. Rodi sa z potreby rozpravat a z rozkose nasluchat. Zosadnut si a nechat sa ukolisavat hovorenym slovom.“ Tak povedal Capek. Platilo to najma u prirodnych narodov. Tak povedal Strauss.

(Claude Levi Strauss wikipedia).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Claude_L%C3%A9vi-Strauss

(V odkazoch su medzery nahradene znakmi pre podciarknutie. Splyvaju vsak s podciarknutim odkazu.) Na rozdiel od nas prirodne narody zili v omnoho uzsom sulade s prirodou. Mal som to stastie zit s nimi pod jednou strechou. Stal som sa tak samozvanym odbornikom vo sviatostiach ich viery, nadeje a lasky.

(bibliaaty.sk 1KOR 13, 1-13).

http://www.bibliaaty.sk/1KOR,13

„13 A teraz zostava viera, nadej a laska, to troje, ale najvacsia z nich je laska.“ Tak povedal Pavol. Utesoval som sa s nadejou, zeby to mohlo byt ako pri rozpravani mojich taborakovych pribehov. Zacal som preto pisat. Napodobnoval som nasich predkov. Vzal som si svoj zalesacky noz, orezal som s nim husie brko a opatrne ho namocil do atramentu. Jeho stopa sa pomalicky plazila po snehobielom papieri. Ako had. Mame hada. Pytona kralovskeho. Je to nas domaci milacik. Jeho fotku mam stale pri sebe. Pre stastie. Pustil som si k tmavomodremu atramentu skladbu Tmavomodry svet od Jezka. „Postoj chvila, si krasna!“ Tak povedal Goethe. Chvilku som pockal. Az pokial atrament uplne zaschol. Mal som dostatok casu v pohode si popremyslat, ze o com som pisal. Minulost plynula v suvislej zlatej niti pribehov cez pritomnost do buducnosti. Ako to budu vnimat citatelia? Otazka, ktora zaznela aj na skoleniach o tvorivom pisani. Spomenul som si na dva zname vtipy. Prvy vtip. Do elektricky nastupil kon a v pohode sa usadil. Od sprievodcu si kupil listok a hned ho zozral. Na dalsej zastavke nastupil revizor. Sprievodca ho schvalne poslal za konom. Revizor ho vyzval, aby sa preukazal platnym cestovnym listkom. Kon iba zaerdzal na celu elektricku. Siahol si s kopytom do vrecka a vytiahol mesacnik.

(Sandokan tigrul din malaezia youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=Wj6czQ9XSIw&feature=related

Druhy vtip. V elektricke sedel obcan ciganskeho povodu. Mal dlhe vlasy, fuziska a hustu bradu. Revizor ho vyzval, aby sa preukazal platnym cestovnym listkom. Obcan odvetil: „Je to vobec mozne! Ty si ma nespoznal? Mna? Slavneho a nebojacneho Sandokana? Ved predsa aj kazdy hlupak vie, ze Sandokan ziadny listok nepotrebuje!“ Revizor telefonicky zavolal policajtov. Po ich prichode opat obcanovi zopakoval svoju vyzvu. Ten sa iba potmehudsky usmial popod fuzy a bez slova vytiahol z vrecka mesacnik. Rozdiely medzi tymito vtipmi su zrejme. V case prveho vtipu sa dalo z elektricky za jazdy naskakovat aj vyskakovat. Mala iba jeden vozen s dvoma dvermi, ktore boli stale otvorene. Po vozni chodil sprievodca, ktory predaval a s kliestikmi stikal listky. Dnesna mladez by si to mohla vychutnat uz iba vo filmoch. Naopak, vtedajsia mladez by si asi tazko vedela predstavit dnesne elektricky. Skor tak elektricku s konom. Vozne boli totizto najprv tahane po kolajniciach s konmi. Vratme sa k nasej silvestrovskej oslave. Za slavnostne prestretym stolom sme boli piati. Mali sme uz za sebou viacere spolocne misie. Na prvej som zabezpecoval vyucbu rozoberania, skladania a udrzby strelnych zbrani.

(Cesta vo vlaku v roku 1956 na povstanie v Budapešti).

http://mozaika.sme.sk/c/2839870/cesta-vo-vlaku-v-roku-1956-na-povstanie-v-budapesti.html

Na dalsich misiach som zase zabezpecoval prevadzku a udrzbu prenosnych zariadeni pre spojovaciu a vypoctovu techniku. Az do 8. januara sme si naplanovali spolocny pobyt v kupeloch. Spomenul som si, ze 8. januara 1642 zomrel Galileo. „Eppur si muove!“ Tak vraj podla legendy povedal Galileo.

(Haggard Eppur si muove english lyric and translation youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=gcqXlbzi3ms

„Aside the one in sorrows / to release my darkened mind.“

(Queen Bohemian rhapsody with lyrics youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=qe9PSliDG4M

„Thunderbolt and lightning, very, very frightening me / (Galileo) Galileo (Galileo) Galileo, Galileo Figaro.“

(Galileo kozmicka sonda wikipedia).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Galileo_(kozmick%C3%A1_sonda)

„Galileo bola americka planetarna sonda, urcena na prieskum planety Jupiter, jej okolia a systemu jej mesiacov, najma styroch velkych, takzvanych Galileovych.“ Galileo sa narodil 15. februara 1564. V temnom, tajomnom, fantastickom a tazivom sestnastom storoci. Ako sestnast tazkych ton. Vlaciace sa po Tabakovej ceste.

(Eric Burdon Sixteen Tons Joe Versus the Volcano Theme youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=E6m1qgnUw74

(Eric Burdon and The New Animals Tobacco Road 1967 youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=y6V5Q_pUDoA

“You load sixteen tons, what do you get? / Another day older and deeper in debt / saint Peter, don't you call me, 'cause I can't go; / I owe my soul to the company store.” Galileo bol velky bojovnik za vedecky overenu pravdu. Aj ja som bol bojovnik. Zamyslel som sa nad tym. Stvoritel dobra vlozil do vesmirneho pocitaca svoj program. Vsetky nebeske telesa sa pohybovali po svojich drahach podla tohto programu. I stalo sa tak. A bolo to dobre. Stvoritel zla vlozil svoj program do pozemskeho pocitaca. I stalo sa tak. A bolo to zle. Mozno takyto program vlozi aj do mimozemskych pocitacov. Tak to bolo aj vo filme Hviezdna brana. Nic noveho pod Slnkom. Iba sa opat dejiny opakuju a v piesnach ospevuju. „Pomaly ovecky hore dolinami / ja som baca stary, / nevladzem uz za vami.“ Je to mudra ludova pesnicka s ukazkou sily v podobenstve. Pomaly najdalej zajdes. A naopak. „Citius, altius, fortius!“ Tak zase znie olympijske heslo. Aj rozvoj ludstva bol stale rychlejsi, ciele vyssie a nastroje silnejsie. Ruka v ruke s nim bol rychlejsi aj rozvoj informatiky. Ciele pri vyuzivani pocitacov boli vyssie a programovacie nastroje boli silnejsie. Zazil som to. Svoje prve programy som zacinal pisat v jazyku, ktory bol predchodcom asembleru.

(Asembler wikipedia).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Asembler

(programovaci jazyk Python wikipedia).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Python_(programovac%C3%AD_jazyk)

Zacnem sa ucit jazyk python. Zamyslel som sa nad tym. Predchodca asembleru bol ako jednobunkovy zivocich. Python bude ako ludoop. Kazdy jazyk vo mne vyvolaval spomienky na pribehy. Predchodcu jazyka asembler ma ucil ucitel, ktoreho sme volali Pista. Svoj pribeh o pahorku nam vyrozpraval na posedeni po poslednej skuske. Neskor som bol s mojou priatelkou Lizou v Londyne. Spolu sme si tam pozreli film Pahorok.

(The Hill part 1 1965 Lumet youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=GlWd_RvUzqw

Po filme sme si isli zatancovat do studentskeho klubu. Tam som jej prerozpraval Pistov pribeh o pahorku. Odohral sa zaciatkom juna 1945. V mestecku na Podkarpatskej Rusi. Pred vojnou to bola sucast Ceskoslovenska. Mestecko pocas vojny striedavo drancovali madarske, rumunske, nemecke a sovietske vojska. Po vojne ludia tuzobne ocakavali navrat nezvestnych. Ved nadej umiera posledna. Tuzili obnovit vojnou znicene domy alebo sa chceli konecne poriadne najest alebo slusne sa obliect. Mnohi z nich sa najprv snazili zabudnut na vsetky tie hrozy vojny. K tomu potrebovali aj vodku, na jej vyrobu zase obilniny, zemiaky, cukor a drozdie. Vsetko sa to vtedy tazko zhanalo. A najtazsie drozdie. Pista mal priatela. Volal sa Janci. Vydaril sa mu husarsky kusok. Zohnal drozdie v polkilovych papierovych baleniach. Napchali ho do styroch velkych kufrov. V tychto tazkych casoch boli obyvatelia utlacani pod roznymi zamienkami. Napriklad, aj s prehnanymi honmi na smelinarov. Zial, casto na to doplacali nevinni ludia. Uz aj nepodlozene a nedokazane podozrenie zo smeliny malo za nasledok mnohorocne vazenie. Vacsinou na Sibiri. Aj za polarnym kruhom. Odtial sa namiesto vaznov vracali iba ich tiene s podlomenym zdravim. Alebo sa uz nikdy nevratili. Janci o tom vedel. Sedeli na nastupisti zeleznicnej stanice. Nedaleko sedel rusky porucik v uniforme s muzom, ktory vyzeral ako sedliak. Ten dal nenapadne porucikovi peniaze. Porucik mu posepol, ze musi hned zmiznut. Lebo o chvilu uz tu budu jeho vojaci chytat smelinarov. Janci to pocul. Mal nastastie vynikajuci sluch a dobre ovladal rustinu. Nezavahali a vbehli do zachoda. Kufre sa nevmestili do maleho otvoru. Tak ich cely obsah tam vysypali. Kufre pohodili vedla. Stihli to na poslednu chvilu. Vychadzali zo stanice. Naproti nim zastavovali vojenske nakladiaky. Zoskakovali z nich vojaci so sapikmi. Rychlo obklucili celu stanicu. Ani mys by nepreklzla. Iba o vlasok sa vyhli zatknutiu. Par hodin sa bez ciela tulali po mestecku.

(The Lovin Spoonful Summer in The City youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=VXos3qQPrw4

„Hot town, summer in the city / back of my neck gettin' dirt-'n'-gritty.“ Vratili sa na stanicu. Zacitili a uvideli pahorok. So zachodom na svojom vrcholku. Koncom vojny bol povodny zachod zbombardovany. Namiesto neho narychlo postavili iba dreveny. Bol plny. Lebo ho uz davno nevyprazdnili. Cele hodiny do neho prazilo horuce junove slnko. Papierove obaly na drozdi sa uplne rozmocili. Drozdie zacalo prudko kvasit. Objem obsahu zachoda sa mnohonasobne zvacsoval. Az vyrastol na pahorok. Pristupil k nim vojak. K noham im hodil lopaty. Namieril na nich sapik. Rozkazal im pridat sa k ludom, ktorych tiez takto prinutili nakladat pahorok na pristavene nakladiaky. Len pomaly z neho ubudalo. Bolo to este horsie ako Lumetov Pahorok, sizyfovska praca a Augiasov chliev dohromady. V pahorku bola pochovana aj ich sanca na zbohatnutie. Ako v rodinnej hrobke z Udolia kralov. Hovori sa, ze sliapnut do vykalu je stastie. Tak potom aj do pahorku z vykalov. Toho stastia si poriadne uzili. Natieklo im z neho aj do topanok. Dopovedal som pribeh. Isli sme si zatancovať. Akurat hrali moju oblubenu pesnicku.

(The Beatles I'm happy just to dance with you youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=44YitKiVZ8E&feature=related

„Before this dance is through / I think I'll love you too / I'm so happy when you dance with me.“ Stastie ma mnoho podob. Tancoval som s Lizou. Bol som stastny. Asembler vo mne zase vyvolaval spomienky na pribehy o baletkach.

(balet terminologia).

http://www.freezi.net/balet/terminol/slovnik.htm

(5 Ballet positions youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=nFbN5wzywf4

„Assemble – Spojeny. Skok, pri ktorom sa nohy pred dopadom do piatej pozicie spoja.“ Rodicia ma uz odmalicka bravali do divadla. Na cinoherne, operetne, operne a baletne predstavenia. Ako dospely som si balet vychutnal aj na reprezentacnom divadelnom plese. Potkol som sa tam o kable k farebnym osvetlovacim lampam. A smykal sa po bruchu az k prekrasnym Julkinym noham. Tak sme sa zoznamili. Julka bola vsestranne nadana primabalerina. Neskor potom v malebnych chatkach bolo zakladne skolenie asembleru. Pozval som tam Julku. Aby nam predviedla assemble v baletnych ukazkach. Z jej oblubeneho baletu Romeo a Julia. Od Prokofieva. Pustila si k tomu z magnetaku hudbu.

(Prokofiev Romeo and Juliet Ballet youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=ZB3sd2BAxys

(Natalia Magnicaballi Romeo and Juliet youtube).

http://il.youtube.com/watch?v=U_D08-A13kU&feature=related

Po skonceni skolenia v chatkach sme pokracovali vo vyucbe na pracovisku. Salovy pocitac sme mali vo vypoctovom stredisku vyskumneho ustavu. Julka mi vybavila docasne ubytovanie v podnajme. V byte jej priatelky a kolegyne. Ta sa prestahovala. Kvoli umeleckej zmluve o dielo na dobu urcitu. Zacas som v jej byte byval aj s Evou. Bola to spevacka popularnych pesniciek. Studovala medicinu. V nahravacom studiu nahravala pesnicky. Ako spevacka vystupovala aj v televizii. Na ministerstve pracoval moj priatel a byvaly kolega zo strojarni. Zobral nas s autom na vylet. Svoju snubenku, moju kolegynu Vierku a mna. Boli sme si zaplavat. Vierka vychadzala z vody. Mala na sebe tesne priliehave plavky. Slniecko prijemne svietilo. Svojimi lucmi hladkalo jej telo. Bolo orosene kvapkami vody. Ako flasa vychladeneho lahodneho sampanskeho. Vnimal som jej postavu vsetkymi svojimi zmyslami. Opalovali sme sa na deke a rozpravali sa o pribehu Romea a Julie. Z dnesneho hladiska je to aj pribeh o ludskej hluposti. Tybalt zabil Merkucia. Inac by namiesto hlupaka Romea bol hlavny hrdina mudry Merkucio. Hlupy mnich Vavrinec dal Julii akusi zbrndu. Vysvetlil jej, ze po jej vypiti bude ako mrtvolka. A ta hlupana ju vypila. V rodinnej hrobke uz Romeo iba zizal na jej nehybne telo. A urobil este vacsiu hlupost. Zabil sa. Julia sa konecne zobudila. A urobila este vacsiu hlupost. Aj ona sa zabila. Zamyslel som sa nad tym. Shakespeare casto vyuzival vo svojich dielach nedorozumenia. Ich zdrojom bola ludska hlupost. Ako to vtedy vnimali divadelni divaci? Mozno aj tak, ze Romea a Juliu davali za vzor mudrosti pre vtedajsiu mladez. V tejto suvislosti som si opat spomenul na vtipy o elektrickach. Taketo nedorozumenia som zazil aj ja. Nastastie so stastnym koncom. Bol som postupne preskoleny z programoveho vybavenia aj na technicke vybavenie pocitacov. Asembler bol spolocnym jazykom pre obe odbornosti. Vela som cestoval. Zoznamil som sa s Alenkou. Ako v risi divov. A vdaka nej aj so snivajucimi krasavicami. S Alenkou sme sedeli v utulnej studentskej kaviarnicke. Po prednaske si tam odskocila na kavicku. V sietovej taske mala baletne cvicky. Poobede si isla zatancovat do baletnej saly so zrkadlami. Rozpravali sme sa aj o balete Romeo a Julia. Trafil som do cierneho. Bol to jej oblubeny. Pozval som ju navecer do baru. Za pozvanie podakovala. Navrhla mi stretnutie na pozajtra. Na tom istom mieste. Zajtra ju totizto cakal tazky den.

(The Beatles Hard day's night youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=XkKra3_pfBY

„It's been a hard day's night / and I've been working like a dog.“ Alenka sa mala zucastnit uzsieho vyberu na obsadenie filmovej role. Len tak mimochodom som jej spomenul, ze sa poznam s reziserom Jurajom Jakubiskom a kameramanom Andrejom Barlom. Este pocas svojho studia Jakubisko s Barlom natacali film. Hrali v nom aj Andrejovi mladsi surodenci. A deti z ulice, kde Andrej byval. A aj z ulice, kde som ja byval. Vcitane mojho brata Joza. Konecne som sa s Alenkou stretol. Cela ziarila stastim. Rolu ziskala. Podakovala mi, ze som sa za nu prihovoril u Jakubiska a Barlu. Nebolo to tak. U nikoho som sa neprihovoril. Jednoducho to iba zasluzene vyhrala. O dva dni ma pozvala na znacne prebuchtene posedenie. Boli tam krasavice snivajuce o tom, ze sa z nich stanu filmove hviezdy. Za Alenkou tam prisla priatelka. Poprosila ju, ci by jej pomohla pri strihani filmu k jej zaverecnej rocnikovej praci. Natacal sa v detskych domovoch. Bola tam podobna scena s lietajucimi anjelmi v nebi, ako v Chaplinovom filme Kid.

(Charlie Chaplin The Kid 1921 8 of 8 youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=ZOAAPXf1kiw

Dobracka Alenka suhlasila. Dohodli sme si na dalsi den stretnutie. Pri odchode mi popriala prijemnu zabavu. Bavil som sa dobre. Bola damska volenka. Do tanca ma pozvala okuzlujuca krasavica. S presladkym usmevom na perach. Spytala sa ma, ze kde pracujem. Najprv ma napadlo vydavat sa za rezisera. Spomenul som si na Alenku. Zalial ma pocit hanby. Tak som povedal pravdu, ze som programator. Tanecne kolo sa skoncilo. Odprevadil som damu k jej stolu a vratil sa k svojmu. V dalsich kolach si ma krasavice podali. Vasnivo som s nimi surfoval na burlivych vlnach tanecnej hudby. Z naruce do naruce. Vrecka sa mi plnili papierikmi. S ich menami, adresami, telefonnymi cislami, pozvaniami, s navrhovanymi miestami a datumami stretnuti. Pozyvali ma aj na cvicenia jogy, tantry a zuslachtovania hadej sily. Plazila sa ako moj had pyton. Ukazoval som jeho fotku. Cesta bola vytycena lotosovymi kruhmi, zdola nahor, po chrbtici, az na vrchol temena hlavy. Spolu naraz ma dve krasavice naucili zopar carovnych kuskov z tantry. Ani ma neprekvapilo, ze to boli byvale baletky. Krasavice boli hlavne bojovnicky. Za vyhraty boj boli ochotne dat vsetko. Vyhravali malokedy. Vacsinou len naleteli roznym poskokom, ktori sa obsmietali okolo nakrucania filmov. Iba im naslubovali hory doly. Vydavali sa pri tom za reziserov a podobne. Preto z vlastnej skusenosti vedeli, ze skutocni reziseri by sa so svojim postavenim zbytocne nevystatovali. Skor by sa na takychto posedeniach iba uvolnili, pozorovali tancujuce pary a odpocivali po dobre vykonanej praci. Nakoniec by si aj tak prisli na svoje. Lebo ponuka mnohonasobne prevysovala dopyt. A prave preto sa krasavice domnievali, ze som sa iba vydaval za programatora. A pri tom podla nich som bol mozno minimalne vplyvny reziser. Nedorozumenia so stastnymi koncami som zazil aj s Ankou a Betkou. Anka bola cerstvo rozvedena sekretarka. Cestou zo sudnej sieni sa zastavila v parku, sadla si na lavicku a divala sa na stromy. Cas pomaly plynul. Potom isla oslavit rozvod na pracovisko. Mne sa cestou pokazilo auto. Oprava trvala tri hodiny. Ubytoval som sa v hoteli, ktory bol nahodou blizko jej pracoviska. Tak som sa tam zastavil. Pracovna doba sa uz skoncila pred hodinou. V dvoch oknach sa este svietilo. Bolo z nich pocut rezky slovensky cardas. Vratnica zivala prazdnotou. Podla vstupnej tabuli som zistil, ze je to kancelaria sefa. Pomyslel som si, ze cas su peniaze. Ked som uz tu, tak ho navstivim. Zaklopal som na dvere. Nic sa neudialo. Pomyslel som si, ze mozno ma kvoli hlasnej hudbe nepocul. Tak som skusil otocit s kluckou. Bolo otvorene. Vosiel som do predsiene a odtial do kancelarie. Nechtiac som ich tak pristihol. Zo slusnosti som hned odvratil zrak. Prvy pohlad na Anku sa mi hlboko vryl do pamati. Opat sa potvrdila dolezitost prveho dojmu. Lebo kazdy dalsi uz nie je prvy. Anka odbehla do vedlajsej miestnosti. Sef si zapinal nohavice. Pozdravil som sa, povedal, ze som tu kvoli instalacii pocitaca a predstavil sa. Bez inzinierskeho titulu. Iba menom a priezviskom. Mozno by to s titulom dopadlo inak. Vobec ma nevnimal a iba smerom k dveram skrikol: „Je tu ten instalater. Chod s nim a ukaz mu!“ Nastalo trapne ticho. Za chvilu Anka vysla z vedlajsej miestnosti. Predtym rozcuchane vlasy uz mala ucesane, rozopnutu bluzku a podprsenku zapnutu, vyhrnutu mini suknicku spustenu a pancuchace aj s nohavickami naspat natiahnute. Hned som s nou vysiel na chodbu. Za rohom vosla do zenskeho zachodu. Dvere nechala otvorene. V rozpakoch som ostal stat. Z vnutra sa ozval jej prijemny hlasok: „Podte prosim dnu.“ Tak som vosiel. Stala tam a ukazovala na splachovac: „Nesplachuje.“ Hned som zistil, ze plavak splachovaca bol deravy. S usmevom som povedal: „Dierocku vam zaletujem. Na hoteli mam dobru letovacku.“ Spytala sa: „A v ktorom hoteli pracujete?“ Povedal som jej meno hotelu. A dodal, ze tam nepracujem. Som tam ubytovany. Az pokial sa u nich neskonci instalacia saloveho pocitaca. Mozno este potom zostanem na zarucny servis. Pripadne aj na pozarucny. Podla potreby. Po chvilke ticha sa rozosmiala. Kvoli rozvodu aj zabudla, ze sa ma u nich instalovat pocitac. Vratili sme sa do kancelarie. Pri telefone bol papierik. Pod nedopitou flasou sampanskeho. Precitala ho: „Dal som sa s autom zaviest na chatu.“ Smutne dodala: „A mne slubil, ze ma s autom zavezie domov. Este pred mojim rozvodom som sa prestahovala k svojej sestre Betke. Tiez je rozvedena. Byva v nedalekom mestecku. Sme jednovajecne dvojcata. Pred tyzdnom sme si boli zatancovat v hotelovom bare. Tam, kde ste ubytovany. Aj sme sa tam ubytovali. Aby sme sa v noci nemuseli terigat domov.“ Nezavahal som: „Mozem vas dnes pozvat na veceru? A potom do baru?“ Prikyvla: „Vy zrejme viete citat myslienky. Vase pozvanie prijimam. Rada tancujem. Kedysi sme spolu s Betkou chodili na balet. Snivali sme, ze budeme primabaleriny. A potom aj filmove hviezdy. Nase sny sa doteraz nesplnili.“ Vyrozpraval som jej poucenia z pribehov o Alenke a snivajucich krasaviciach. Usmiala sa. Vysli sme na ulicu. Bolo pekne pocasie. Tak sme sli pesi. Chytila ma za ruku. Povedal som: „Zaplatim vam v hoteli aj ubytovanie. Mate u seba obciansky preukaz?“ S usmevom prikyvla: „Mam. Ved som bola na sude.“ Rano som sa zobudil. Anka stala pred oknom. Pristupil som k nej. Tisko riekla: „Vychutnajme si vyhlad na nase nadherne slovenske hory. Nezne ich hladkaju slnecne luce. Aj ty si ma tak hladkal.“ O dve hodiny som isiel za jej sefom. S usmevom opatoval moj pozdrav: „Aj ja vas srdecne zdravim. Nuz a za ten vcerajsok sa ospravedlnujem. Dufam, ze sa zachovate ako dzentlmen.“ Odvetil som: „Urcite sa tak zachovam. A aj ja sa ospravedlnujem.“ Zostal som tam az do ukoncenia instalacie. A potom na zarucny aj pozarucny servis. O dva dni sme zopakovali veceru, tanec v bare a prenocovanie v hoteli. Ale uz traja. Anka Betka a ja. Dvojicky boli na nerozoznanie. O tri dni Anka sluzobne odcestovala. Kvoli klasifikovanemu zapoctu a skuske. V tom roku koncila dialkove studium na vysokej skole. V noci ma zobudilo klopanie na dvere hotelovej izby. Zacul som tlmeny a zachripnuty hlas: „To som ja, Anka.“ Hned som otvoril. Vklzla dnu a riekla: „Prosim ta, nerozsvecuj. Vyzeram hrozne. Uz cestou na skusku som ochorela. Boli ma hrdlo. Ledva hovorim. Dostala som aj zapal ocnych spojiviek. Asi mi nieco padlo do oka. Zapocet som stihla. Nastastie skuska odpadla. Tak som vyuzila volno. Najprv som si kupila tieto slnecne okuliare. Potom som isla do toho vychyreneho kadernictva. Dala som si urobit novy uces. Aj s prelivom. A letela za tebou na kridlach lasky. Stihla som este nocny autobus. Velmi po tebe tuzim. Uz sa neviem dockat. Na chvilku si iba odskocim osprchovat sa do kupelne. Pockaj ma v postielke. Hned sa k tebe pod perinkou pritulim. Dufam, ze mi potom urobis aj obstrek mojho bolaveho hrdielka.“ Bolo mi s nou fajn. Napriek tomu mi tam nieco nehralo. Ale nechal som to tak. Ved rano je mudrejsie ako vecer. Tak povedala Vasilisa. V ruskej rozpravke. Bola nielen prekrasna. Bola aj premudra. Rano som sa zobudil. Vedla mna v posteli sladko spinkala Betka. Anka sa vratila az vecer. Zvladla na vybornu zapocet aj skusku. Zaspominal som si aj na pribehy o dalsich nebeskych laskach.

(Ach, ta laska nebeska youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=cV-Jt0jZnGU

Zazil som ich s Brunhildou, Karolinou a Rut. Brunhilda sa narodila 15. februara 1930. V ten den sa pred magickymi 366 rokmi narodil aj Galileo. Pri bombardovani Drazdan zahynula cela jej rodina.

(Astrid Varnay as Brunhilde youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=uO74AIkGh6A

(Bombardovani Drazdan wikipedia).

http://cs.wikipedia.org/wiki/Bombardov%C3%A1n%C3%AD_Dr%C3%A1%C5%BE%C4%8Fan

Prezila iba ona a jej najstarsi brat Werner. Bol to nemecky dostojnik a dosledny vykonavatel rozkazov. Koncom maja 1945 sa im podarilo utiect do Brazílie. Usidlili sa v Rio de Janeiro. Nazvali ho nase mile Rio. Kupili si tam dom. Predstavoval pre nich aj ich novy domov. Pomerne rychlo zvladli portugalcinu aj spanielcinu. Lebo v Argentine investovali aj do chovu zavodnych koni. Koncom novembra 1949 Werner zahynul za zahadnych okolnosti. Letel so svojim lietadlom a zrutil sa do amazonskeho pralesa. O desat mesiacov Brunhilda porodila svoju jedinu dceru Karolinu. Aka matka, taka Katka. Karolina porodila svoju jedinu dceru Rut ked mala devatnast rokov. Uz iba Rut tancovala v divadle ako baletka. Byvale primabaleriny Brunhilda a Karolina ucili vo svojej sukromnej baletnej skole. Zamestnavali tam aj ucitelky a ucitelov baletu. Spolu ich bolo osem. Pravidelne vsetci chodili nacerpavat nove sily do kupelov. Na rozdiel od rekreacneho baletu je totizto profesionalny balet aj tazka telesna praca. Hrali aj v symfonickom orchestri na klarinety. Obcas si s nimi na klarinete zahrala aj Rut. Pracovali iba pre vlastne potesenie. Nie kvoli peniazom. Mali ich neurekom. Vdaka premyslenym investiciam zdedeny majetok po Wernerovi viacnasobne zhodnotili. Do Ciech prisli kvoli Velkej pardubickej steeplechase, filmu Keby tisic klarinetov a navstevy kupelov.

(Velka pardubicka).

http://www.vpcp.cz/historie.php

(Glory aleluja Kdyby tisic klarinetu youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=PKvsWdjH2i4

(Marianske Lazne).

http://www.marianskelazne.cz/cs/lazne-prameny/prameny-a-jejich-sprava/prameny/karolinin-pramen/

(kupele Brusno).

http://www.kupelebrusno.sk/index.php?menu=4&submenu=1

Milovali zavodne kone, konske preteky, bol to ich oblubeny film a radi chodili do kupelov. Film videli v ich milom Rio s titulkami v portugalcine. Odkupili si jeho kopiu. Boli aj zvedave, ze kde sa natacal. V Cechach este predtym neboli. Ubytovali sa v pardubickom hoteli a sedeli tam v jedalni. Pri vedlajsom stole sme si so Zdenkou popijali pivecko. Zoznamil som sa s nou na tanecnej zabave pocas slavneho skolenia R0 FoFo. Bola to nadana herecka a baletka. Byvala v Holiciach, medzi Pardubicami a Hradcom Kralove. Hravala a tancovala v hradeckom aj v pardubickom divadle. Hovorila: „Kdo da vice republice? Hradec, nebo Pardubice?“

(Vychodoceske divadlo Pardubice).

http://www.vcd.cz/hry/hlavni.htm

(Klipcerovo divadlo Hradec Kralove).

http://www.klicperovodivadlo.cz/

Brunhilda s dcerami si najprv nevedeli objednat u casnicky veceru. Mal som statne zaverecne skusky aj z nemciny a spanielciny. Tak som im s tym pomohol. Na moje odporucanie si dali vepro, knedlo, zelo s piveckom. Chutilo im. Zdenka im potom vybavila ubytovanie v Holiciach. Vo velkej vile svojej tetky. Mali tam viacej sukromia a slobody, ktoru tak milovali. Ved preto sa ani jedna z nich nikdy nevydala. Z Holic som s nimi vycestoval do kupelov v Marianskych Lazniach a v Brusne. Karolinu potesilo, ze v Marianskych Lazniach je aj pramen pomenovany na pocest Karoliny Augusty. Bola to manzelka cisara Frantiska I. Fantasticke kupele v Brusne ich ocarili. Prehlasili, ze su to najlepsie kupele na svete! Potom sme isli spolu aj na Velku pardubicku. V Holiciach zostali na dlhsie. Navstevoval som ich tam. A potom mnohokrat aj v Rio.

(Carnaval Rio de Janeiro youtube).

http://www.youtube.com/watch?v=K3mYDwRTALo

(1000 inventions hybrid unipolar magnetic optoelectronic and rotating connector).

http://www.1000inventions.org/detail2.php?id=302

Kazdorocne sme si na karnevale v Rio spolocne zatancovali sambu a oslavili Brunhildine narodeniny. Mala ich priblizne par dni predtym alebo potom. Viackrat som s nimi stravil aj Vianoce a Silvester. Zdvihol som casu a predniesol novorocny pripitok: „Do noveho roku vam zo srdca zelam vela lasky, zdravia, porozumenia a pokoja!“ Ukazoval som im fotku pytona. Bol stoceny do kruhu. Hlavu mal polozenu na konci chvosta. Vyzeral ako bajny had Uroboros. Zobrazoval vecny kolobeh zaciatkov a koncov. Ved aj tato poviedka sa zacala a koncila o polnoci s novorocnymi pripitkami.

---