Záhada stvorenia

Áno, zaznela spoločná odpoveď. Po chvíľke ticha , keď si ho všetci uvedomili , celá sobášna sieň vybuchla do nadšených ovácií. Novomanželia si vydýchli , konečne navždy spolu. Po nekonečnom gratulovaní sa odobrali, vychutnať prvé milovanie už ako manželia ,Tomáš a Zdenka Pilčíkovci .
To bol nádherný pocit. V pokojnom rytme tiel vychutnávali splynutie. Nikto z nich nerozmýšľal nad tým ,že dlho nebudú môcť mať deti. Lekári v tom nevideli žiaden problém. No ich vzťah to posilnilo a milovali sa ešte viac ako predtým. Jednoducho si nechceli pripustiť možnosť , že nebudú mať kŕdeľ detí ako si naplánovali .

To iba Zdenka uvažovala : „Čo keď nebudeme mať deti?!“ ,ale otázka ostala visieť vo vzduchu ako hrozba nenaplnenia , no Tomáš si jej tiché vzdychy nevšimol , on už totiž dávno spal. Hm , on ma nepočúval , zavzdychá Zdenka a zaspáva. Nedeľné decembrové ráno sa pomaly prehuplo do predpoludnia ,ale oni dvaja spali v nežnom objatí a ešte sa nechceli zobudiť. Keď sa vyhrabali s teplých perín ich malej garsónky bol už dávno obed.

Garsónku na okraji mesta U6 , dostali do daru od Tomášových rodičov. Veľmi sa tešili , že budú mať svoje súkromie hneď od začiatku manželstva. Bolo im tam smutno ,lebo okrem postele , perín a seba samých nič nemali a celý ich spoločný majetok spočíval v termoske s kávou a dvoma hrnčekmi. Nevideli v tom problém.

Zdenka pracovala ako chemik v továrni na výrobu farbív .Tomáš ako podnikateľ tiež dosť zarobil .Zabiehať sa nemuseli. Stabilná pozícia umožňovala , pracovať a napredovať a tak sa prepracovať až na vrch firemného rebríčka ... Zdenka po skončení vysokej školy, dostala možnosť pracovať v chemickom laboratóriu ako pomocná sila. Umývala skúmavky ,banky od chemikálii , pipety a iné nástroje a pomôcky. Nič nemohla robiť bez dozoru ,mohlo to ohroziť jej život , ale jej sa práca páčila a chcela s nimi pracovať aj v realite , nie len ako nemý divák , ale ako hlavná účastníčka.

Ešte veľa času ubehlo ,kým sa s nej stal skúsený chemik a mohla pracovať na výrobe a testovaní farieb. Naopak s Tomáša sa stal podnikateľ na vysokom poste bez predchádzajúcich skúseností a tak to aj dopadlo , jeho malej burzovej firme sa nedarilo , tak ako si to predstavoval , dalo sa povedať , že prežíval zo dňa na deň. Dlhých päť rokov sa im nedarilo. Pracovali , ale ako si ich tá práca na budovaní vlastnej existencie už prestala zaujímať .Ich garsónka sa postupne stala obývateľnou ,ale stále ich šťastiu niečo chýbalo!

Bolo to dieťa. Obaja to vedeli a nie raz sa preň nerozprávali. V jedno daždivé ráno sa Zdenka zobudila so zlou náladou a začala sa s Tomášom strašne hádať. Jemu sa to zdalo zo dňa na deň , ale v Zdenke to už vrelo pekných pár mesiacov , nedala na sebe nič poznať .Cítila sa pod psa , oťaželi jej nohy a zviezla sa na zem. Nič , ticho a prázdnota z nenaplneného materstva sa mali zmeniť. Ona o tom ešte netušila , no pod srdcom nosila malý zázrak ich lásky – bábätko .Tomáš k nej pribehol celý biely i vyľakaný a kričal : „Láska , preber sa ,

Zdenka , zobuď sa !“ ona sa nezobudila na jeho úpenlivé volanie .Bola v bezvedomí
Celý nešťastný vytáča prvé číslo , ktoré mu zišlo na um , Zdenkinu mamu. Mamina , kričal do telefónu. Prosím , ozval sa o chvíľu tichý hlas. “Zdenka je v bezvedomí čo mam robiť? “volal bezradne. Už to bolo zbytočné , na linke už aj tak nikto nebol , ozvalo sa Tú . Zavesil slúchadlo. Sedel zničený uprostred izbičky ich garsónky a snažil sa zobudiť svoju ženu.
V tom ticho pretne zvonček pri dverách. To už Zdenkina mama prišla so susednej dediny.

Otvoril a ona ho ani nepozdraví a hrnie sa k svojej dcére , čo leží Tomášovi pri nohách. V tom sa Zdenkina mama neovládne a začne kričať, aby tam nestál ako socha, ale zavolal záchranku. Len ,aby nebolo neskoro , modlí sa Tomáš v duchu a vytáča číslo , snaží sa , aby sa mu netriasol hlas , keď spojovateľke diktuje adresu garsónky. Roztrasený položí telefón a ide ako vo sne za svokrou a ženou. Všade je ticho , svokra od vyčerpania zaspala a jeho manželka bola stále v bezvedomí .“Čo by som si bez nej počal! “ plače.

Keď zrazu z veľkej diaľky počuje sirénu blížiacej sa pomoci. Nevedel koľko je hodín , ale sa to ani nenamáhal zistiť. Bolo mu to jedno. V tom sa preberie s driemot , keď pri dverách odušu zvoní sanitár. Tomáš nečujne otvorí a dnu vbehne lekár i sanitár , ktorý zvonil. „Konečne, nahlas“ : vydýchne Tomáš. Svokru zobudia tej nič nie je, len zaspala a on si spomenie ,že je jeho žena je v bezvedomí pod svokrou a zavolá na odchádzajúcich zdravotníkov , aby to nepísali ako planý poplach , ale pomohli jeho žene. Vtedy si všimnú neforemnú bytosť s ktorej svokra práve vstala a obaja zbledli i začali ju oživovať. Po ďalších 10 minútach už bola jeho Zdenka pri vedomí a naložená v sanitke. Lekár sa otočil k Tomášovi a hovorí : „UF“ to bolo na poslednú chvíľu.
Vezieme vašu ženu do Nemocnice s poliklinikou Florence Nigthingelovej.. “.Tá čo je až na opačnom konci mesta ?“ opýta sa neisto. Áno, odpovie lekár už veselšie. Pomôžeme jej nebojte sa, , ukľudňuje ho lekár a nastúpi do sanitky. Vyrážame.
Za zvuku sirény a rýchlej jazdy sanitára zastanú na parkovisku pred nemocnicou .Tam ich už čaká pohotovostní tím lekárov , ktorých zavolal ,keď už boli na ceste. Po príchode podávajú správu : žena ,vek asi 30 rokov , v bezvedomí , oživovaná , nadobudla vedomie asi po 10 minútach , pulz má slabý nitkovitý, dýchanie zrýchlené s tachykardiou. Sanitka privolaná na pokyn matky.

Manžel nevedel ako sa to stalo , povedal iba ,že sa s manželkou pohádali a vrátil sa s piva , našiel ženu v izbe v bezvedomí tak zavolal svokru s vedľajšej dediny. Tá unavená preberaním svojej dcéry zaspala a v spánku ju priľahla. Zrazu niekto zakričal , treba vylúčiť vnútorné poranenie.
Rýchlo rontgen hrudníka , sonografiu brucha a CT hlavy.
Po krátkej príprave je pacientka dovezená na sonogrfiu brucha. Vyšetrenie ukázalo dobrý výsledok až na jeden malý zázrak.

Pani Pilčíková budete mamičkou !!! AKO? To je super...Sestrička odvezte pacientku na RTG hrudníka. Po malej chvíli vyletí Dr.Oravec so sonografie a kričí na kolegu z rongenu . Ten ho však nepočul a začal vyšetrovanie. Dr.Oravec celý spotený pribehol do komory kde už jeho kolega vyberal hotovú snímku hrudníka .Vedel si ,že pacientka tehotná? Áno, vedel však si to za mnou zakričal. Myslel som si ,že si to nepočul , preto som sa za tebou rozbehol , ale už bolo neskoro , ty už si mal snímku hotovú. A ako dopadlo jej CT?
Prebehlo bez komplikácii po podaní kontrastnej látky do žily a výsledok je negatívny .Po vyšetreniach bola prevezená na oddelenie gynekológie.

„Dr.Oravec dostavte sa na príjem!“ ozvalo sa z ampliónu STATIM!!! Doktor ešte nestačil , vypiť šálku kávy , ktorú si len pred malou chvíľou zalial .Tak sa na ňu tešil. Vedel však aj to ,že keď ho volajú statim , nebude to len tak...
Ledva stihol položiť lyžičku od kávy na kraj stola ,keď sa z ampliónu opäť ozvalo :
“Dr. Oravec na gynekológiu STATIM... čo horí, pomyslel si a uchlipol si s kávy. “Nuž čo!“ vzdychol a vybral sa rýchlym krokom o poschodie nižšie na príjem. Na príjme čakali tri ženy jednou z nich bola pani Pilčíková čerstvo privezená s CT , čaká na posteľ ako aj dve zvyšné ženy v pokročilom štádiu tehotenstva.
Fajn...

Po prijatí pacientiek a po ich umiestnení na izby, sa vrátil do svojej pracovne ,že si dopije studenú kávu , keď ho v tom opäť niekto vyrušil: Niekto búchal na dvere. “Kto je? “ozval sa. Všade bolo ticho. Nikto nevydal ani hláska .Prestrašený si sadol a vypil kávu na jeden glg ..Bŕŕ striaslo ho , ale nie pre studenú kávu čo práve dopil , ale pre zablúdený pohľad na hodinky. .Pol štvrtej.
Kedy ten čas ušiel .Nevšimol som si .“Hm!“ uvažoval. Na chvíľu si oprel hlavu o kreslo a v tom momente zaspal....