Záhada stvorenia 1

1.KAPITOLA  

Na druhý deň ráno sa Zdenka zobudila veľmi skoro. Drgľovala ju zima. Celkom  dezorientovaná hľadela na biele závesy okolo svojej nemocničnej postele.“

Kde som to ?“

bola jej prvá otázka v to ráno.

Sestrička , ktorá jej priniesla teplomer, odpovedala „v nemocnici na gynekológii. „A prečo som vlastne tu , čo sa stalo? Sestričkine slová jej vôbec nedochádzali. Ona a na gynekológii? A ešte k tomu s dvoma ženami v pokročilom štádiu tehotenstva...

“Nebodaj  som aj ja tehotná ?“pomyslí si a začne ju napĺňať radosť. „Musím sa  to dozvedieť, povzdychne a otáča sa k dverám , že sa spýta , ale nikoho tam nebolo. Veď oni prídu , bude vizita  a pozerá sa okolo seba , a zrazu jej padne zrak na jej spiace susedky. Ešte aj cez prikrývku je vidieť ich vypuklé brušká.“ Aké je to krásne“ vzdychne nie je prvý krát.

Ako sa tie mamičky volajú? Bola s nimi síce včera večer na príjme, no aj tak nevie. Jáj spomenie si odrazu veď ja som nevedela  dokopy ani o sebe a nie ešte o druhých.“ Musíme sa zoznámiť len čo sa zobudia. Zrazu je taká zvedavá , že ani oko nezažmúri , aby ich zobudenie neprespala. O polhodinu neskôr nastane pod paplónom vedľa nej pohyb. Jedna z nich sa zobudí a prekvapene pozerá na susedku vedľa seba . Prečo je s nami na izbe keď nemá ani náznak tehotenského bruška a my sa tu už ledva gúľame . V tom nastane pohyb aj na protiľahlej posteli a s pod paplóna vykukne strapatá hlava. Zdenka na ne pozerá s rozšírenými očami ,ale nečakala na to , že jej povedia dobré ráno , ale sama ich pozdraví ako prvá.

Prekvapene sa ňu pozrú a jedna z nich povie :

 „ Čo tu chceš.“ zamrmle  a  vstane , že pôjde do kúpelne , ale v tom sa niečo stalo! Áuuu ! vykríkla  a v tom si obe všimli , že má pod sebou mláčku. Čo sa ti stalo ? opýta sa Zdenka. Čo tak asi! odtiekla jej plodová voda , odvrkla druhá budúca mamička za ňu. Zdenku napadne bláznivá myšlienka , že sa chystá rodiť a ona sa na to nechce dívať, ešte nie. Vybehla na chodbu celá bledá a kričí na sestričku „ Sestrička , moja susedka začína asi rodiť! A ktorá? Opýta sa napoly žartom a napoly vážne...Ja neviem , tá čo leží oproti mne! Ďalej sa už nič nepýta a popadne vozík a letí na izbu. Pani Pralinková ,veď vy máte termín až za týždeň. „Ja viem“ fňuká , ale ja som sa nahnevala a zrazu mi odtiekla plodová voda. „To nevadí“ prihovára sa jej sestrička a usádza ju do vozíka. „Majte sa dievčence“ idem na to. Vyšli na chodbu. Vojde do pracovne sestier a vytáča lekára.“ Pán doktor , máme pôrod.“ povie a zloží slúchadlo. A teraz rýchlo na pôrodnú sálu. Kým prídu ,doktor je už oblečený v sterilnom a čaká len na nich.“ Môžeme začať“ povie a zatvorí dvere pôrodnej izby. Á ,  pani Pralinková , vás sme čakali až za týždeň. „Áno , pán doktor ,ale dnes ráno mi odtiekla plodová voda , keď som šla do kúpelne. Dobre. Ideme na to. Po šiestich hodinách si vydýchnu a cítia sa unavení. Ten malý zázrak im dal dobre zabrať , ale je zdravý a to je najdôležitejšie. „Pani Pralinková , máte zdravého chlapčeka ( meria 52 cm a váži 3566g).

„Kedy mi ho donesiete!“ znie jej prvá otázka. „Asi za dve hodiny“ odpovie sestrička. Teraz si pospite , iste ste unavená ...To je super , má to za sebou  a s týmto pocitom sa otočí a zaspáva...

Medzitým , kým pani Pralinková rodila , sa  Zdenka hádala s pani Papučkovou , kto zapríčinil, že jej odtiekla plodová voda keď mala ešte týždeň čas. No túto hlasnú výmenu názorov prerušil až Dr. Oravec , ktorý prišiel na veľkú vizitu.“ Tak ako sa máme dámy ? celkom dobre  , znela spoločná odpoveď , hoci iba slepý by si nevšimol ako sa tie dve na seba pozreli. “To som rád.“ povie doktor a ide obe vyšetriť .Po hodnej chvíli , keď už sa doktor zberá na odchod, sa Zdenka opýta: „A ako je to so mnou a tehotenstvom , pán doktor“....Doktor sa otočí a odpovie „ Ste tehotná to nemôžem poprieť , no napriek tomu sa obávam , že dieťa nebudete môcť donosiť .Ale prečo? Číta jej v očiach nemé otázniky .

No namiesto toho , aby ju povzbudil , odchádza pokračovať vo vizite na vedľajšiu izbu. Zdenka nenachádza slov, on neodpovedal na jej otázku , hoci ju nevyslovila priamo , napriek tomu čakala na  jeho odpoveď. Nuž ,čo opýta sa neskôr. Poobede má za ňou prísť  Tomáš. Povie mu to a on ju už nenechá v neistote , aspoň v to dúfala. Toto však nečakala  , taký podraz od doktora , ktorému mala dôverovať pchee. Po vizite sa doktor ešte raz vrátil na izbu kde ležala Zdenka a jej suseda , ale tá už od zlosti zaspala. Obed, ozvalo sa s chodby. To už sa všetky ženy vyrútili do jedálne ako roj kobyliek , však kto by si nechal ujsť „vynikajúcu nemocničnú stravu“ kto by jej mohol odolať! Uznajte , mäso v nezvyčajnej omáčke páchnuce po rybách nejedia s knedľou každý deň. Ako náhle prišla Zdenka do jedálne a videla čím sa tie ženy napchávajú ako by nikdy nič lepšie nejedli , zdvihol sa jej žalúdok a ladným krokom odplávala do WC odovzdať svoje chutné raňajky. Neprinieslo jej to však úľavu , ale ešte aj bolesť brucha. Čo sa to so mnou deje , nič zvláštne privráva sa jej susedka s vedľajšieho  WC , len ranná nevoľnosť v tehotnosti to sa stáva každej z nás v prvých troch mesiacoch , na to si zvykneš!

Keď vyšla a pozrela na svoju  susedku  videla , že vie o čom hovorí, obe boli zelené a nechcelo sa im ani stáť na mieste a nie sa ešte presúvať na svoje izby. Niečo ju však na tej mladej žene upútalo len nevedela čo??? Jej krása to iste nebude , lebo vyzerala po stretnutí zo WC horšie než ja. Niečo , ale čo, je na nej pekné...

Otočí sa ,že sa jej opýta ako sa volá , ale ona tam už nebola.Za polhodinu sa vráti do jedálne ,že si dá obed , ale čo to , obedové okienko je už zavreté. Rýchlo opustí jedáleň a ide za sestričkou , či im nezvýšilo  niečo od obeda ,ale tá sa na ňu pobavene usmeje a povie „Kde ste bola do teraz ,však už sú dve hodiny po obede. Vy ste v jedálni predsa boli ,nie.“ No áno , ale prišlo mi zle tak som išla na záchod a nebolo to práve príjemné stretnutie a vtedy na jedlo prešla chuť , ale teraz som hladná. Fáákt , ale čas obeda vypršal. O pol siedmej bude večera. A to mám byť do vtedy hladná ?Na to ste mala myslieť skôr. Nemáte tu aspoň sucháre. Nie , tie máme pre mamičky po cisárskom reze , ktoré okrem suchárov nič iné nesmú. Ľutujem , ale možno vaše spolubývajúce majú jablko či banán , požiadajte ich. V tom v nej skrsne nápad , zavolám Tomášovi , isto mi donesie niečo s obeda , čo varila mama. A už  aj zdvíha telefón a vytáča číslo domov. No doma jej to nikto neberie.“ Kde sú ,zahromží v duchu“ , keď ich človek potrebuje. Vzápätí jej mama s Tomášom  takmer vyvalia dvere , čo sa k nej odušu ponáhľajú. Kde ste boli? Tu ,zaznie pohotová odpoveď. Hľadáme ťa po celej nemocnici lebo sme nevedeli kde ťa odviezli , tak nám to zabralo trochu času. Už pozná tú ich trochu času , isto ju zháňajú od rána. Ako ste ma našli? jednoducho odpovie mama a už vybaľuje čerstvé makové buchty. Dnes ráno som ich upiekla. Viem , že ich máš najradšej. Mama , viac by bodol chutný sýty obed ako buchty ,ale aj tak ďakujem. Ale veď pred iba troma hodinami bol obed , ty už si hladná , diví sa mama jej apetítu. Čo si nám nepovedala ,Zdenka ,je zvedavý Tomáš. Ach, moji drahí , mám pre vás prekvapenie. Čo to je ? vyzvedajú obaja. Tomáš budeš otcom  a ty mama babičkou , ste šťastní??? To nemyslíš vážne ! povie mama , ale Tomáš neverí. Ako to , veď sme spolu neboli tak tri mesiace. No a , presne toľko som tehotná ,budem končiť prvé tri mesiace. Ako ste sa sem dostali, hľadí na nich sestrička v nemom úžase. Návštevné hodiny sú až  od štvrtej poobede. Sestrička , ale však je pol piatej , hovorí Tomáš pobavene. Hups, to už je toľko hodín ? Mali sme veľmi veľa roboty a ani som si nevšimla ,že  už je čas návštev. Prepáčte , povie a zatvára za sebou dvere. V tom sa všetci zasmejú. Kde sme to skončili otočí sa Tomáš k Zdenke. Pri mojom tehotenstve , odpovie sladko. Naozaj si tehotná? Áno , ale musím tu ostať ,lebo mam rizikovú graviditu a mohla by som potratiť naše vytúžené dieťa , a to by som nechcela.“ Neboj sa , neprídeš o náš poklad , objíma ju Tomáš.

Tomáš neblázni , zadusíš ma J ,ale ten ju nepočuje a v silnom objatí pokračuje. Dosť, zakričí  svokra a Tomáš sa strhne. Prečo by som ju  nemohol objať. Môžeš , ale už to stačilo , tvoja žena si potrebuje aj oddýchnuť. .Dobre , vzdáva sa  napokon Tomáš a spolu so svokrou opúšťajú izbu.

Tresk , ozve sa odrazu s chodby. Čo sa stalo? Ale nič, nevšimol som si lietacie dvere a a zavreli sa mi pred nosom. Nestalo sa ti nič , pýta sa ustarostená svokra svojho zaťa. V tom už prichádza lekár a keď vidí ,že ten muž má rozrazený a zlomený nos, vzduchu sa zasmeje a pozýva ho do svojej ambulancie o dve poschodia vyššie. Pán Pilčík, vysvetlíte mi, ako ste mohol naraziť do lietajúcich dverí keď boli otvorené .Lebo oni sa zavreli. Dobre napravím vám ten nos a dám do ochrannej dlahy. Keď vychádzal s lekárovej ordinácie všade po chodbe sa šíril šum smiechu. A  to bolo najväčšou bodkou tohto dňa. Tomáš sa na izbu ku svojej drahej nevrátil, ale objednal si taxík a šiel domov. V hlave mu brnelo ako by sa nezrazil s lietajúcimi dverami , ale pri najmenšom s tankom. V práci si zobral dovolenku , aby ho nikto nevidel so sádrou na nose, čo bolo obzvlášť vtipné. A namiesto toho, aby si oddýchol pustil sa do prerábania garsónky. V tom zazvoní telefón. Haló, počujem áno prídem hneď. Telefón ostal hluchý. Volala mu manažérka ohľadom kúpy domčeka za mestom, ktorú vybavoval asi mesiac predtým. Som rada ,že ste tak rýchlo prišli .Ten domček je voľný , za akú dobu ho môžete zaplatiť. Hneď, zaznela stručná odpoveď. Zastavím sa v banke. Za hodinu sa vrátim a zaplatím v hotovosti. Dobre počkám .O hodinu prišiel zložil peniaze a mohol začať pracovať na sne o vlastnom dome. Vrátil sa do starého bytu a postupne začal všetko spratávať a ukladať do auta a odvážať postupne do nového domu. So sťahovaním bol za dve hodiny hotový a mohol ísť zháňať materiál na novú detskú izbu a a začal opäť na novo zariaďovať hniezdo ich lásky.

Po týždni sa odvážil za manželkou ,lebo mu už dali dole sádru s nosa , ale ten bol stále spuchnutý a boľavý. Zdenka sa veľmi potešila , že za ňou Tomáš prišiel porozprával čo je nové okrem kúpy a prerábania domu, o tom zatiaľ mlčal. Malo to byť prekvapenie. Darček za porodenie syna , myslel na to ,že to bude chlapec a vôbec si nechcel pripustiť , že by to mohlo byť dievčatko.

Za Zdenkou chodili denne návštevy všetkých jej kolegov a priateľov a tak si vôbec nevšimla ako rýchlo uteká čas. Spomínala si na to keď v treťom mesiaci prišla a teraz jej už pomaly ťahalo na siedmi. Uf už len dva mesiace a budem ťa držať v náručí ,ty moje bábätko. Lekár jej chcel prezradiť čo to bude , ale ona sa chcela nechať prekvapiť aj keď v podvedomí  tušila , že bude mať dievčatko.

Tomáš sa  so svokrom predbiehali kto bude mať rýchlejšie namaľovanú izbu. Len na farbe do detskej izby sa  nemohli dohodnúť. Tomáš chcel modrú, ale svokor ho prehovoril , aby farba bola neutrálna pre obe pohlavia. Však čo keď sa narodí dievčatko???

Tak teda dobre, privolil nakoniec Tomáš a namaľoval izbu na bledožlto , taká slniečková izbička. Nebola ničím prepchatá, iba skrinka na veci , prebaľovací  pult, postieľka a skrinka na oblečenie a hračky s poličkou na olejčeky ,plienky vatu a inú decku kozmetiku. Jej výber nechá na manželku lebo nevie čo by to malo byť. Tak a je to. To bude Zdenka prekvapená.

Ku koncu tehotenstva bola Zdenka čoraz guľatejšia a nemotornejšia ale i nervózna.

Tomáš ju ukľudňoval ako vedel a sľúbil ,že bude pri pôrode .Tak začali spolu chodiť na prípravu na pôrod spoločne a aj sa im to darilo. Termín pôrodu sa blížil a bol naplánovaný na  15.marca , ale začal sa akosi skôr .Ešte ani februárový sneh nestačil zliezť z ciest a na svet sa hlásila ich prvorodená dcéra. Jej dievčatko bolo zdravé , ale drobučké a muselo ísť do inkubátora. Aké meno dávate svojej dcérke , spýtala sa sestrička , novopečeného otecka. Dcére , ale ja mám syna. To musí byť omyl ja nemám dcéru , ale áno povedala sestrička s úsmevom. Ja , neviem nech vyberie manželka .Ale tá je ešte na pooperačnom po cisárskom reze a spí. Miladka , zaznela tichá odpoveď. Chcete ju vidieť ,opýtala sa nesmelo. A môžem povedali ,že je strašne  drobučká. To áno ,ale veľmi krásna. Chcem ju vidieť .Sestrička priniesla uzlíček mrviaci sa v ružovej perinke a podala ho oteckovi. Pri pohľade na  pršteky svojej dcérenky mi znežneli črty tváre a rozplynuli sa pochybnosti o tom , že nie je jeho. A dokonca zabudol aj na to ,že si prial syna. Jeho predstava o bábätku sa razom rozplynula a nechcel ju pustiť s otcovskej náruče. No sestrička , ktorá ju prišla zobrať bola neúprosná. Miladka musí ísť do inkubátora lebo je veľmi maličká. Po troch týždňoch malá , čulá a k svetu opustila inkubátor a vrátila sa do rodičovskej náruče .Zdenka sa ešte dlho po príchode domov , do nového domu nemohla spamätať s pôrodu a celkovo bola veľmi slabá a preto sa väčšinu dňa staral o malú Tomáš , Zdenka ju jedine prebaľovala  , kŕmila a ukladala spať.