Záhada stvorenia 2

2.KAPITOLA

Tomáš bol veľmi šťastný , že sa stal otcom malej rozkošnej dcérky. Malá väčšinu dňa prespala a tak s ňou veľa roboty okrem kŕmenia a prebaľovania , prechádzok nič nepotreboval robiť .Miladka bola zdravé, živé a neposedné dievčatko už ako novorodenec .Stále sa hmýrila.

Tomáša však to ,že majú malé bábätko veľmi rýchlo omrzelo , už ho nebavilo dívať sa na to ako malá spí , papá a odgrgne si ako to bolo v období predtým. Vyžadovala stále väčšiu pozornosť a Zdenka ani nepomyslela na to , že by mala mať s Tomášom sex. Rana na bruchu sa jej už síce zacelila , ale stále ju to bolelo pri pohybe a  tak chodila čo najmenej. Tomášovi sa skončila dovolenka asi po dvoch týždňoch odkedy ju jeho manželka priniesla domov. Stále si nemohla zvyknúť na nové prostredie , že majú záhradku , o ktorú sa treba starať .Pribudla jej  ďalšia povinnosť, na ktorú predtým nebola zvyknutá .

Zmena je život, povedala si a pustila sa do práce , kým Miladka  spala .Celý dom upratať ju stálo veľa síl a po jej dokončení padla mŕtva do postele vedľa Miladky a nezobudilo ju ani to ,že malá sa zobudila a revala ako najatá. V tom sa strhla so sna. Niekto s ňou trasie .Ešte chvíľku ,mrmle zo spánku , ale ten kto ju budí je neoblomný. Prebudí sa a prestrašene sa díva okolo seba. Tomáš , prečo ma budíš keď som si iba pred chvíľou ľahla k malej do postele .Poviem ti , susedia mi volali do práce , že malá reve ako najatá , že im doma nikto neotvára , báli sa či sa niečo tebe alebo dieťaťu nestalo. Všetko je v poriadku , ale ako keď si sa nezobudila na to že malá Miladka plače , hoci si spala vedľa nej. Neviem ako sa to mohlo stať ,veď mávam plytký spánok a rýchlo sa preberiem na najjemnejší  šum. Zjavne som bola unavená s toho , že som upratala dom , kým malá spala a od vyčerpania som zaspala asi aj ja tvrdšie ako mám vo zvyku .Mrzí ma to, povedala po tichu. Mne sa nemusíš ospravedlňovať skôr malej , keď ťa potrebovala tak ty si spala .Mohla sa tým plačom zadusiť alebo si natrhnúť slabinky pri silných vzlykoch sa to stáva a mohla dostať herniu a potom by si s ňou musela na operáciu , uvedomila si  si  to vôbec .Prosím , nekrič na mňa. Dom , by sme upratali neskôr , Miladka je prednejšia. Dobre už sa to nestane , len aby , potom by som si našiel opatrovateľku ,ktorá by sa o ňu lepšie postarala ako ty. Na všetko sama nestačím aj na Miladku , domácnosť, teplú večeru aj záhradu , nezabúdaj ,že som sa nezotavila ešte po operácii , aby mohla byť malá na svete .Prosím ber aj na to ohľad .Prepáč , nechcel som ale naozaj som na to asi zabudol , že si po cisárskom reze. Ospravedlnenie sa berie .Ďakujem a už sa o tom nebavme , ok. Zrazu sa s vedľajšej izby ozve prenikavý plač. Miladka, zakričia obaja a rozbehnú sa k nej. Malá sa zvíja v kŕčoch a čielko je horí. Má vysokú horúčku , zimnicu a strašne sa potí. Čo budeme robiť??? Zavezieme ju na decku pohotovosť , napadne okamžite Tomášovi a berie si bundu a kľúče od auta. Zdenka malú pooblieka berie jej fusak a už sa usádza s malou na zadnom sedadle a tá v momente od vyčerpania a horúčky zaspáva. Keď dorazia do čakárne zisťujú ,že je plná malých detí s tými istými príznakmi ako má ich Miladka .Po hodnej chvíli vykukne lekárka,  pozrie na plnú čakáreň a zahmlie sa jej pred očami a klesá k zemi. Preberte ju niekto kričí Tomáš a naďalej drží malú v náručí. V tom k nej pribehne sestrička a preplieska ju po tvári a ona sa preberie. Čo sa stalo pani doktorka, nič len sa mi zatočila hlava s plnej čakárne detičiek. Chúďatká, pomyslí si sestrička a pomáha doktorke na nohy. Musíte si na chvíľu sadnúť, ale nie nemôžem tým deťom to nikto nevysvetlí , že doktorke je zle. Musíme ordinovať ďalej. Napriek triaške , ktorá jej prebehla telom pozýva vystrašených rodičov malej Miladky dnu. Malú prehliadla , no tá sa nezobudila ani na studený fonendoskop  prikladaný na jej rozhorúčené telíčko. Miladka je chorá.

„ Ale čo jej je!“ spýtajú sa obaja naraz. Má horúčku a bolesti s hernie , ktorú jej pravdepodobne spôsobil silný plač. Zavolám na detské a okamžite musí na operáciu , do rána by to nemusela prežiť. Nestihli sa zavrieť ani dvere ambulancie a už pribehli s detského dvaja sanitári s nosidlami .Rýchlo ju sem položte, operačný tím už čaká len na pacientku. Položia ju na nosidlá a sanitári utekajú na operačný sál. Malá je pripravená , ozve sa anesteziológ , môžeme začať .Do operačnej sály vojde chirurg a zavrú sa za ním dvere...

Zdenka s Tomášom sa nervózne prechádzajú pred operačnou sálou. Čo som to len urobila ,  vyčíta si Zdenka v duchu len, aby sa malej nič nestalo ,Tomáš by mi to nikdy neodpustil. Tomáš nerobí nič iba sa nemo díva na hodiny nad dverami. Čo tam tak dlho robia , však tam odišli už pred dvoma hodinami , ich malé dievčatko bojuje na operačnej sále o život kvôli nej. Zrazu sa zhaslo svetlo signalizujúce , že operácia bola ukončená .Tomáš aj Zdenka sa naraz pozrú na dvere z  nich vychádzajú ľudia so zvesenými hlavami. Niéé, zakričí nemo, ich malá nemohla zomrieť. Tu podíde k nim mladý doktor so slzami v očiach. Čo je s Miladkou, opýtajú sa naraz. Pri operácii sa vyskytli komplikácie a Miladke sme museli odobrať kus hrubého čreva lebo sa zaškrtilo, keď vyliezlo herniou. Pán doktor mohlo to byť od nadmerného plaču , spýta sa Zdenka a Tomáš vie na čo naráža. Nie nemohlo to byť od nadmerného plaču , lebo malá mala na tom čreve vrodenú vadu a keby sa to takto náhodou nezistilo mohla umrieť aj v spánku , pri jedle alebo zdvihnutí s postieľky. A nebola by to chyba ani jedného s rodičov , jednoducho by sa to stalo aj tak , aj keby neviem čo sa dialo k zaškrteniu by prišlo skôr či neskôr aj tak. Ďakujeme , pán doktor a bude to mať pre ňu trvalé následky??? Bohužiaľ ,áno lebo ju už nebudete môcť dojčiť, keďže je malá alergická na niektorú zložku vášho materského mlieka a teraz musím malú odviesť na detskú JIS.

Koľko tu asi bude ? neviem odpovie lekár a odchádza preč.

Môžem tu ostať hospitalizovaná s ňou? spýta sa Zdenka už chrbta lekára. Musela by ste bývať v izbe pre nedonosené deti s inými matkami a to by ani pre ne ani pre vás nebolo dobré. Ale je tu chcem ostať pri mojom malom dievčatku. Na JIS aj tak nemôžete a zožierať sa na izbe a nevidieť ju aj tak no neviem , je to na vás. Zdenka , poď domov , hovorí jej Tomáš plný strachu...

Zdenka celá nešťastná poslúchne aj keď neochotne. Po hodnej chvíli vychádzajú z nemocnice. Nastupujú do auta a idú domov . Zdenka celou cestou plače , že jej malá Miladka je na JIS a ona zatiaľ nemôže ísť za ňou .Až zajtra. Prišli domov a dom celý rozhádzaný .Niekto nás vykradol. Nemudruj o tom ,že nás niekto vykradol ,ale volaj políciu!!!

Prosím , ozval sa prispatý hlas službukonajúceho policajta. Vykradli nám dom. Hneď vám tam niekoho pošlem , povedal ten hlas v telefóne.Za moment tu budú , povedala Zdenka Tomášovi. Kým prídu pozrieme sa či  vôbec niečo  zmizlo. Prehľadali všetky miestnosti .Jedine jedna vec chýbala ,v detskej izbe, bola to postieľka...

Po pol hodine dorazila namiesto policajná hliadka. Kde ste boli tak dlho ? Však policajná stanica je od nášho domu ledva dve ulice. No , vykrúcajú sa policajti nejako sme to nemohli nájsť. Čo vám zmizlo , opýta sa policajt so zápisníkom. Ukradli nám úplne novú vyrezávanú detskú postieľku. A to pre takú drobnosť nás voláte uprostred noci, opýta sa druhý policajt .Bola by to pre vás drobnosť aj v tom prípade keby nám ukradli postieľku aj s novorodencom? Opýtala sa Zdenka nevinne .Vám uniesli novorodenca aj s postieľkou to je neslýchané. Hneď zahájime pátranie. Našťastie novorodenec je v nemocnici a neukradli ho iba jeho postieľku .Milá pani , vy si s nás robíte žarty! ozve sa policajt so zápisníkom .Už nič iné nechýba , opýta sa policajt ironicky. A teraz nahliadneme do zápisníka s tohto prípadu , aby sme si ujasnili čo vlastne zmizlo.

POLICAJNÁ zápisnica:

-         predpokladaný vnik do objektu o 22:12 miestneho času

-         čas nášho príchodu o pol hodinu

-         rozrušení majitelia domu sú v šoku

-         nevedia čo rozprávajú

-         zrazu zminutý novorodenec – únos

-         potom zmiznutá postieľka s novorodencom

-         nakoniec iba postieľka

-         treba ujasniť výpoveď ???

KONIEC zápisnice....

Po hodine policajti odchádzajú. Zdenka s Tomášom si vydýchnu , konečne sme sa ich striasli. To čo bolo ???pomyslia si obaja naraz a začnú sa smiať Poďme si ľahnúť .Na dnes sme mali toho akurát dosť .Zaliezli pod perinu a zaspávali .Spia.....CHrŕ.

Ráno sa nezadržateľne blížilo.Za niekoľko minút im bude zvoniť budík .Predtým sa spoliehali na malú. Tá bola ich presný budíkom. Ale teraz tu nie je a budeme sa musieť spoľahnúť na elektronický budík. Cŕnn!!! Vtom sa spod periny vynorí strapatá hlava a zaklapne drnčiaci budík a opäť zaspáva .Tomáša to drnčanie nezobudilo. Po 5 minútach mestského času sa z budíka „jemne ozve“ lodná siréna .Obaja vyletia a prekvapene pozrú von oknom a tam čo vidia – nič. Zistia ,že  v okne nemajú sklo a nenormálne odtiaľ fúka, čerstvý vánok vetra. Tí zlodeji nemajú úctu k nášmu zdraviu. Ako sa im to mohlo podariť.

Neviem , ale ja asi dnes zmeškám do práce pre poľadovicu v našom dome. Už nič horšie ako to ,že nám tečie radiátor sa nám stať nemohlo. S tým sa vysporiadam neskôr lebo naozaj zmeškám do práce pre úplný nedostatok zdravého rozumu. No bež ty zmrzlina.

Zdenka chce nachystať raňajky , ale zrazu zistí , že v komora so zásobami zíva prázdnotou. Dokelu , ešte aj poličky tu chýbajú .Celá nešťastná sa ide obliecť ,že pôjde nakúpiť. Vojde do spálne ,že sa teplo oblečie a márne hľadá kožuch ten nikde nie je. Nuž čo ostáva vezmem si lyžiarsku bundu. Po oblečení si pripraví kabelku a zrazu jej napadne ,že peniaze boli vo vrecku kožucha , takže nemá ani korunu.

Neskôr prejde do obývačky kde má tajný trezor , jej posledná záchrana. Aký je len kód do trezoru. Ide do kuchyne kde má nádobku na cukor s nápisom soľ kde schováva malé papieriky s kódmi ku všetkým veciam. Otvorí ju s veľkou nádejou , že sa dostane k peniazom , ale nádobka na cukor s nápisom soľ bola prázdna .Celá nešťastná sa rozbehne k telefónu a vytáča manželovo číslo do práce. No s telefónu sa ozve Halali. Dočerta. Zanadáva v duchu a rozhodne sa vybrať za manželom do práce , ale ako bez peňazí sa tam nedostane a kým by tam prišla pešo , skončila by sa už dávno jeho pracovná doba. Potrebuje peniaze a tak zájde do banky , ktorá je asi na polceste do Tomášovej roboty .Keď podíde k dverám banky, zbadá nápis : Z TECHNICKÝCH PRÍČIN –ZATVORENÉ...

Na šťastie vedľa banky je telefónna búdka , ale na čo jej bude keď nemá ani pár mincí.

Ide celá nešťastná po ceste a nedíva sa pred seba , keď zrazu narazí do svojej svokry , ktorá sa k nim hrnie na neohlásenú návštevu. Dávajte pozor kam idete! ozve sa  svokra pobúrene a až potom si všimne svoju uplakanú nevestu. Čo sa ti stalo? Prečo plačeš a nedívaš sa pred seba. Prišla som sa pozrieť na moju vnučku .Máš smolu , vnučka je na JIS v nemocnici a vykradli nám dom a nemám peniaze ani kódy ku kreditkám a trezoru som absolútne na mizine .Je najvyšší čas , aby som vám pomohla , ozve sa po chvíli svokra a podáva neveste tisícku. Zdenka sa jej ešte nestihne ani poďakovať a svokra zmizne za rohom .Asi išla domov , býva totiž oproti  banke...

Zdenka teda nastúpi na prvý autobus ,aby sa dostala za manželom. Po tri štvrte hodine vystúpi na zastávke a ide kúsok peši. Vojde do budovy a nechá sa vrátnikom usmerniť kam má ísť za ním do kancelárie , ktorá je na treťom poschodí. Nastúpi do výťahu a ten pomalým tempom stúpa k zvolenej stanici .Zrazu sa výťah zastaví , je na mieste. Podíde k dverám Tomášovej kancelárie a ticho  zaklope .Nič , ticho nikto jej neotvára .Už chce odísť , keď sa Tomáš zrazu vynorí s vedľajších dverí. Zdenka , čo tu robíš? opýta sa .Stalo sa niečo alebo sa má malá Miladka lepšie? Miladka už pôjde za týždeň domov. Ale čo ma znepokojuje je to ,že nemôžem v dóze na kódy a čísla nič nájsť ,pretože je prázdna. Viem o tom ,povie po chvíľke Tomáš. Ako vieš? spýta sa Zdenka celkom nechápavo. Ja som ich totiž premiestnil na lepšie miesto, aby sa k našim peniazom nikto okrem nás nedostal!

Mal si mi to povedať !rozčúli sa Zdenka. Prepáč nestihol som to, lebo som to robil dnes ráno pred odchodom do práce a ty si spala a okrem toho bolo mi to blbé ti to nechať na stole. Kde by to mohol ufúknuť vietor cez chýbajúce sklo v našej spálni. Nemohol si mi aspoň zavolať .Veď nefunguje nám telefón , to nevieš. Viem , preblesklo jej hlavou , pokúšala som sa mu predsa dovolať .Aha. Chcela som si obliecť kožuch ,ale ten v skrini nebol aj peniaze sú preč aj komora je holá ešte aj bez poličiek a zásob. Dám ti peniaze ,ktoré tu mám čo je asi 11 000 korún a nakúp to čo potrebujeme, večer prídem domov asi okolo ôsmej a pôjdeme sa najesť niekam von .Súhlasím a  odišla.

Celou cestou na zastávku krčila bankovky v ruke  vo vrecku bundy. Nastúpila do autobusu a ten ju zaviezol do centra mesta. Vybrala sa do nákupného strediska Koliba a tam dostala všetko čo si len mohla dovoliť kúpiť. Nekupovala žiadne zbytočnosti. Potraviny len tak  , aby mali na raňajky a čo uvariť na sobotný obed a na nedeľu mäso. Prechádzala sa pomedzi výklady a obzerala tovar od výmyslu sveta. Vo svojom obľúbenom obchode s textilom a uvidela svetrík , ktorý sa jej náramne páčil a veľmi jej pristal. Ostala však sklamaná .Bol veľmi drahý .Na to ,že ani nebol ručne robený stál cez 900 korún čo bolo veľa , keď ona si najdrahší kúpila za 550.Nuž čo, teraz nemôže rozhadzovať. Malej liečba tiež nebude najlacnejšia. Najmä ak je alergická na niektoré potraviny a zložky v jednotlivej strave. Bude to náročné , pomyslela si. Kupovať na dva razy ich vide dobre draho , ale čo by neurobili pre svoju dcérku Miladku tak dlho očakávanú a napriek ich láske chorú. Lekári jej dávajú s diétou celkom slušné vyhliadky do budúcnosti. Teraz keď je ešte pri mne sa to čo bude jesť dá ustrážiť , ale čo potom keď nastúpi do školy? Tam ju deti budú ponúkať jedlom a sladkosťami , ktoré ona nesmie. Určite bude musieť poučiť aj pani učiteľku .To je však ešte ďaleko lebo Miladka má ešte len osem mesiacov. V tom jej padne do oka súprava na čaj. Je veľmi pekná a hodila by sa do kuchyne ,len musí zistiť koľko stojí a vojde do preplneného obchodíku. Kým sa dostane na radu prezerá si aj ostatné veci vyložené na poličkách .Ju však zaujal iba ten jediný set na čaj .Prosím , ozve sa jej za uchom predavačkin hlas. Prajete si J .Áno , chcela by som vedieť koľko stojí tento čajový set , rada by som si ho kúpila .Vydržte musím sa pozrieť do katalógu v počítači. Ten set stojí 290 korún , budete si ho želať .Porozmýšľam. Po chvíľke sa otočí na predavačku a povie – chcem ho a prosím aj zabaliť. Nech sa páči a podáva jej set zabalený v modrom lesklom papieri. Ďakujem , povie a opúšťa predajňu.

V tom zbadá opäť svoju svokru. Kam sa tak ponáhľaš? opýta sa .Domov, zaznie stručná odpoveď .Príde na zastávku autobusu a odvezie sa domov .Teda , pomyslí si., do toho čo z neho ostalo poobede majú prísť sklenári zaskliť to okno v spálni. Aspoň jedna pozitívna správa nebude im zima...