Fialová uprostred lavíc z dreva.

V podvečerí pôstu

skrze kňaza

na oltári

sutana skvie sa do priestoru

v tichom - Ducha rozímaní.

O mukách a naších zradách

a podlom - Judašovom zapredaní

o kríži - o ceste  smerom

k mestkým výšavam

a tvojích pádoch

za nás Pane.

Fialová uprostred lavíc z mahagónového dreva

sutana skrze kňaza - sťa odkaz

skvie do priestoru

chladných múrov z kameňa

len Ty - kráčaš stále

bez výčitok

bez pohľadu spätným chodom

z lásky  - s láskou

na Golgotu  pre nás hriešných.