pat

I.

Pokoj ktorým ťa vnímam

má svoje opodstatnenie

Dom stojí na skale

a skala...

... jazero so svojou hĺbkou

ťa pojme

 

Lenže to trepotanie krídel

jašteria tlama...

... krieda ktorou ťa značím

na svojej tabuli

Trochu sa zabúdam

lebo roky už uplynuli

 

Bezočivá hlava

Akési hlasy ma minú

a ja už nezobrazím model

lebo život...

... pretínanie uzla

a iných symbolov

 

Iba že za tým

za tým nič nie je

alebo je len nič

Ibaže nič nie je

Neustále sa k tomu vraciam...

... moja milá

 

II.

Radosť ktorá sa míňa

môjho úsudku

má iný prameň

Vieš trochu napršalo

a kal...

... tak ti to pristalo

 

Neverím že len v štrnástich

sme takto nespokojní

A takých štyridsať

som ti vždy hádal

Tých päť...

... som ti hneď ubral

 

Taká je stanica

z ktorej si vyšla

a vrátila sa späť

Lebo len miera neusporiadanosti

ostrovov v tvojej zemi...

... vypáli všetko

 

Slnko nad oblakmi

Dopadajúce kvapky

a túto povodeň...

 

 

... len v mojich očiach

 

---