Odchádzanie

báseň ma dosť oslovila, takto som ju prečítal: Čistím sklo od vzduchu linajku za linajkou, Presvitá domoradie životov a s každým som opäť trochu ďalej Vidím, ako sa za sklom (oknom) pomaly a postupne vynárajú domy/životy, každým očistením okna sa človek posunie (svoju perspektívu). Len mi nie je jasné, prečo sa čistí práve od vzduchu. Prečo vzduch prekáža? Vyzerá dosť dôležito, ale ťažko sa interpretuje inak ako špina. Ale veľmi pekný obraz na úvod. Za oknom sa pár vyplašených kačiek vkreslí do oblohy, nástojčivo ako stopa do májového snehu - Viac krásne ako zbytočne Prirovnať kačky na oblohe k stopám v snehu – respect. Vidí nástojčivý obraz, viac krásny ako zbytočný – to je, myslím, pre báseň podstatné konštatovanie. Mimochodom, je nejaký vzťah vzduch-obloha? Mne by sa viac pozdávalo, aby to bolo prepojenejšie, napríklad: Pár vyplašených kačiek sa vkreslí do okna atď. Po chvíli opäť sklopím pohľad Ešte stále nemám platidlo, ktoré potrebujú, Ale – smútim, nedokážem získať ten obraz... ten obraz by som si inak nechal vpáliť do kože či aspoň zabaliť do včerajšej prikrývky ...ktorý chcem mať stále na očiach, so sebou... Včerajšia prikrývka naznačuje intimitu a zároveň, že niečo, čo bolo, už nie je... Za všetkým hľadaj ženu? Nahrádzať mi nikdy príliš nešlo Potvrdzuje sa: niečo odišlo, niečo musí prísť a obraz pomaly bledne... a okno sa už rosí Takáto poézia s obrazmi sa mi páči, ale pre mňa je dôležité, aby neboli samoúčelné, ale podriadené vyššiemu cieľu, teda myšlienke. V tejto básni som ju dokázal nájsť, aj keď som narazil kde-tu na problém. Celkovo mi to však s pomocou peknej obranosti niečo povedalo.

vdaka za upozornenie, uz je to prec :)

ten obraz je pekný páči sa mi (tie tagy čo?)