Anjeli & Čerti - Nepriatelia XXI

XXI. kapitola

 

„Čo je?“ zastal som, s očami prikovanými na Lili. Katka sa na nás striedavo pozrela.

„Za nami!“ pozrela sa dozadu, ale okrem rozbitého kombajnu a kopy harabúrd, tam nič nebolo.

„Nie, na pravo!“ ozvala sa Radana, kráčajúca vzadu. Nechápal som, o čom hovoria, až som ich ucítil. Sú tu .

„Sú dva alebo traja!“ vykríkla Stela.

„Piati! A pred nami,“ prehovoril Daniel a vytasil meč. Veď oproti nám stojí len montovaná hala?! Hľadím do tieňa pod ňou. Nič tam nie je ... čľup, voda v kaluži sa rozprskla na všetky strany. A kroky, niektoré tiché, počuteľné sotva vďaka styku chodidiel s mokrou zemou a ďalšie hlučné, akoby sa k nám približoval obor. Z tieňa, vrhajúceho budovou, vystupuje šesť démonov.

Ako prvá ma zaujme vysoká čiernovláska. Vlasy má zapletené do dvoch vrkočov vytvarovaných do nepravidelných kužeľov, evokujúcich rohy. Je oblečená do koženého brnenia s krátkou sukňou, ktoré viac odhaľuje ako zakrýva. Za pásom jej visí zmotaný bič.

„Do riti!“ počujem zahrešiť matku. Ona nikdy nenadáva! Pomaly ma obchádza a zastavuje sa až pri Danielovi. 

„Ištar, odíďte!“ predniesla rázne.

„Ha-ha-ha, no nie! Ty si tá posledná, ktorú by sme tu čakali! Však, chlapci?!“ Ištar sa prekvapene zasmiala a štyria muži s ňou. Ona ju pozná? Anjeli podozrievavo sledovali matkinu reakciu. Chytil som Katku okolo pasu a pritiahol si ju bližšie k telu.

„Ty a tvoja banda máte zakázané vstúpiť do tohto sveta!“

„Sestrička, zabúdaš na dobré vychovanie! Takto sa vítajú hostia?“

Sestra? Veď matka mi povedala, že je jedináčik. Svojich rodičov stratila v štrnástich ...

„Čo to má znamenať?“ rozhorčene som zakričal. Moja otázka bola mierená na matku. Chytil som ju za plece Na moment sa obzrela na mňa. Zachytil som v jej pohľade strach a bolesť? Chcem vysvetlenie. Dnešný deň je plný desivých prekvapení.

„No tak, Radana, povedz, kto sme!“ zaškerila sa. „Povedz, kto si!“ Ištar vystúpila zo skupinky a podišla bližšie. Liliana zaškrípala zubami.

„Ja už k vám nepatrím!“

 „Sú to smrtihlavy, peklení zabijaci a zločinci!“ dodala

Ištar to označenie pobavilo: „Priznaj sa, máš ešte tetovanie?“ Ukázala rameno. Mala tam vytetovanú ľudskú lebku na tele čierneho motýľa.

„Ištar, máme tu povinnosti!“ okríkol ju vysoký holohlavý chlap, do pol tela nahý.

Svalnatú hruď mal potetovanú rôznymi symbolmi. Držal obrovské kladivo, opierajúc ho o plece.

„Belzebub, čo máme s nimi urobiť?!“ žena sa otočila k mužovi v čiernom obleku, ktorý bol stále ticho. Neviem prečo, ale nejako mi do tejto podarenej partičky nezapadal.

„Ašmodaj, nájdi Ďasa!“ rozkázal Belzebub chudému mužovi v koženom kabáte a kovbojskom klobúku. Keby ho neoslovil, ani by som si ho nevšimol. Stál celkom za nimi. Ašmodaj sa po tichu vytratil.

„Abaddon, Rimmon a Moloch!“ zareval, „zabite ich!“

Chlap s kladivom sa rozbehol. Veľký černoch s tmavohnedými očami, držiaci oštep  sa premiestnil za Lilianu. Tučný chlapík, ktorého je ľahšie preskočiť ako obísť, sa rozbehol k Stele, kvičiac ako prasa.

 

Utečte!“ počujem Radanu, lenže za našim chrbtom už stojí Rimmon, ceriaci zuby.  Démoni náš zatláčajú do hlúčiku. Počujem, ako sa Daniel zaháňa mečom. Stela s Radanou sa nás snažia chrániť každá z jednej strany. Obkľučujú nás. Sme v pasci. 

David ma pevné drží za ruku. Keby som tu nebola, mohli by sa premiestniť do bezpečia.

„David, ujdite!“ stisla som ruku, aby sa na mňa pozrel. Chce mi odpovedať, ale jeho pozornosť upútalo čosi na nebi. Na oblohe nie je ani mráčika a predsa sa jeden zjavil. Cítim ako fúka mierny vietor, ale opačne ako sa nesie ten malý oblak. Mrak sa odrazu  vznietil. Až teraz vďaka ohňu vidím, že je to kŕdeľ anjelov. S horiacimi krídlami. Pomaly zostupujú k nám.

„Serafovia!“ nadšene vykríkla Liliana a pozrela na otca, „zavolal si ich!“

Daniel len súhlasne prikývol a ďalej bedlivo pozoroval ohromených démonov.

„David, bude to bolieť!“ ľútostivo mu Lili oznámila. Nerozumela som o čom hovorí. Serafíni neboli ďaleko, keď zastenal. Pomaly padol na kolená a Radana tiež, zakrývajúc si uši. Tváre im zvierala bolesť. Všetci temní démoni sa snažili zakryť si uši, ako keby im niečo cez ne liezlo do hlavy. Chcela som sa zohnúť k Davidovi a pomôcť mu, aj keď som nemala najmenšej potuchy ako, ale Liliana ma zastavila.

„Nechaj ho, počuje spev Serafov, ktorý je pre čertov tým najodpornejším zvukom na svete.“

„Aký spev?“ ja som totiž nič nepočula. Liliana ukázala na anjelov, nesúcich s oblohy.

„Veď mu ublížia!“ kľakla som si k Davidovi a priložila svoje ruky na jeho. Hlavu si položil na moje kolená, ale bolesť, ktorú cítil neustupovala.

Serafíni jeden po druhom dosadli na zem. Pred Danielom pristál anjel, žena, ktorá jediná nemala horiace krídla. Ostrie meča položila na Radanin krk, pripravená zoťať jej hlavu.

„Uriel, to je strážkyňa portálu,“ okamžite zareagoval Daniel a siahol po jej meči, „utíš Serafov, prosím!“, pozrel na Radanu, zvíjajúcu sa bolesťou. Uriel mávla rukou. David si prestal držať ruky na ušiach a vysilený ležal hlavou na mojich kolenách. Serafíni dospievali a ich krídla prestali horieť. Temní démoni sa pomaly spamätávali. Našťastie teraz sme boli v presile my. Dvanásť anjelov sa rozdelilo do niekoľkých skupiniek a obkľúčili jednotlivých Pekelníkov.

 

„Porušili ste zmluvu neohláseným vstupom! Ako predstaviteľka Konventu archanjelov vás vyzývam, aby ste sa vzdali a podrobili našej vôli,“ predniesla Uriel oficiálne. Ja by som sa s nim takto nemaznala. Ešte pred desiatimi minútami nás chceli zabiť. Od démonov sa ozval hlasitý smiech. Uriel to prekvapilo.

„Zabite ich, okamžite, lebo inak oni zabijú vás!“ ťažký hlasom zdôraznila Radana a postavila sa na nohy.

„Veď sú len piati a nás je trikrát viac!“ zakrútila hlavou Uriel.

Dvaja anjeli strážiaci Abaddona sa rozpadli na tisíce drobných čiastočiek. Prach z nich sa vo vzduchu bez stopy rozpadol. Na zemi ostali ležať len dva šípy. Ašmodaj! Všetko sa odohralo tak rýchlo. Abaddon sa zahnal kladivom a ďalšiemu rozrazil lebku. To už sa Ištar teleportovala z obkľúčenia, tesne za jedného zo svojich strážcov a vrazila mu dýku do chrbta. Moloch sa rozbehol ako malý buldozér a kliesnil si cestu medzi anjelskými vojakmi. Pekelníci zmenili svoju podobu. Ako čerti boli rýchlejší a silnejší! Naša počiatočná výhoda sa vytrácala.

Držala som sa blízko Katky a Davida. Vlastne nič iné nám neostávalo, nachádzali sme sa v centre celého krviprelievania. Ištar je neobyčajne mrštná. Kombinuje bojové umenia s teleportáciou, takže svojim protivníkom zasadzuje nečakané rany. Uriel sa chce po nej rozbehnúť, ale Radana ju predbieha. Davidova matka na mňa pôsobila dojmom kultivovanej, jemnej dámy. No ale podľa toho, ako vrazila päsťou Ištare do ksichtu, to asi neplatí. Môj otec práve zranil Rimmona. Krvácajúca rana ho viac rozzúrila. Ako čert je o viac ako hlavu vyšší od otca. Mamina bojuje s malou súdkovitou obludou – Molochom. Prehrávame. Serafovia umierajú a naše počty sa vyrovnávajú.

„DOSŤ!“ ten hlas prehlušil rinčanie zbraní. Znel ako blesk. Čerti prestali bojovať. Nad nami preletel kŕdeľ krkavcov. Absolútne ticho, ktoré nastalo, prerušil len zvuk kopýt sŕn a srncov z priľahlého pola. Bežali do lesa. Pod lampou na hale sa objavilo malé dievčatko v čiernom kabátiku, asi šesťročné. Zadívalo sa na nás červenými očami a opäť zmizlo. Pri matke sa na chvíľu zjavil ani nie päťročný chlapec, obzerajúc si nás, prešiel pár krokov a vytratil sa. Na strechách v okolí sa zjavovali deti a opäť mizli. Štyri deti sa zjavili medzi sušiarňou a halou, kde bolo najviac svetla. Všetci sme na nich dobre videli. Postavili sa do zástupov po dvoch. Vytvorili štvorec, v ktorom každý z nich stál na jednom vrchole.

„Deti?“ vykĺzlo mi z úst, pretože nič takéto som ešte nevidela. Anjelsky drobizg sa nesmie zúčastňovať bojov.

„To sú zabijaci v ultramalom prevedení. Luciferova osobná stráž,“ poznamenal David. Blízko nich sa objavil Richard. Mesačný svit na okamih niečo zatienilo. Zdalo sa mi, že nad nami preletel veľký vták. Medzi deťmi pristál čert s dračími krídlami. V pazúroch zvieral žezlo s obrovským červeným drahokamom. Nikdy som nevidela lietajúceho temného démona. Čert sa razom premenil na osobu v čiernom voľnom plášti a kuklou na hlave. Postava sa pohla a s ňou aj jej malí strážcovia. Sprievod sa zastavil neďaleko Belzebuba. Lucifer si nechal zobliecť plášť deťmi.

Očakávala som obstarožného pána v dôchodkovom veku, ale na moje veľké prekvapenie tam stál mladý muž, vysoký asi stoosemdesiatpäť centimetrov, s krátkymi vlasmi. Na svoju výšku je celkom chudý. Tmavý dlhý kabát šitý na mieru mu obopínal ramená, trup a od pasu sa rozširoval. Všetci čerti sa poklonili. Zelenomodrými očami preletel po všetkých prítomných akoby niekoho hľadal. Jeho pohľad ostal na Belzebubovi.

„Belzebub! Dopočul som sa nepekné veci,“ sklamane povzdychol.

„Môj pane, prepáčte, že som vás sklam...“ nestihol vetu dopovedať. Lucifer na neho namieril žezlo a fúkol na veľký rubín. Vzduch za kameňom sa premenil na ohnivý dych, podobný dračiemu, a spáli pekelníka na popol.

„Mohol nám podať vysvetlenie, prečo sem prišli!“ okríkla ho Uriel. Lucifer na ňu zazrel. Jeho pohľad bol zvláštne podmanivý.

„Viem všetko, čo potrebujem!“ jeho hlas bol pokojný a vyrovnaný.

„Tvoji poddaní a ty ste svojim príchodom porušili dohodu!“ neustupovala.

„A čo s tým chceš teraz urobiť?“ provokatívnou otázkou so samoľúbym úškrnom ju zaskočil.

„Ty a tvoj sprievod sa môžete vrátiť do Pekla, ale o osude týchto piatich rozhodneme my, archanjeli!“ tvrdo zdôraznila posledné slovo.

„Si veľkorysá! Obdivujem ten váš anjelsky zmysel pre dodržiavanie zákonov, ale...“ Lucifer zdvihol žezlo nad hlavu. To sa rozžiarilo a vystrelilo z neho päť lúčov. Jeden z nich mi tesne preletel okolo ucha a zasiahol Rimmona. Muž sa začal dusiť, koža mu praskala. Pozrela som sa na Molocha, praskliny pokožky žiarili jasným svetlom. Žiara úplné pohltila aj telá Ištary, Ašmodaja a Abaddona. Ten jas svetla bol neznesiteľný, zavrela som oči. O chvíľu to pominulo, na miestach, kde stáli, ostala len spálená pôda.

„... o ich životoch rozhodujem ja!“ Uriel ho rozhnevala, ale snažil sa to nedávať najavo.

„Za toto budeš niesť následky!“ zdvihla meč.

„Myslíš? ... pozdravuj Michaela!“

Lucifer zmizol spolu so svojim ochrancami. Uriel neprítomne hľadela na miesto, kde stál. Hrot meča pomaly klesal k zemi.

---