EXPERIMENT

EXPERIMENT


Ako to neobyčajne začína

Tak a som opäť v ruinách.

„Za mlada“ to boli nové a nové ciele, ani vo sne by ma nenapadlo, že mi môže hroziť stereotyp , vyčerpanosť.
Skákal som na lyžiach, z výšok do vody, lietal na rogale, liezol po skalách.
Sledoval som nervy drásajúce hokejové trháky.
Prežil som stresy na projektoch až na hranici nervového zrútenia.
Bol to čas „neobmedzených možností“...

Začalo to pred tromi rokmi.
Vtedy som zistil, že mi sily a schopnosti budú už len ubúdať. Doľahla na mňa predstava povestného „ krysieho závodu“. Čím vyššie nároky, tým vyššie otáčky. Očakávaný druhý dych sa nedostavil. Bol z toho napokon krátky šprint na kyslíkový dlh.

Depka trvala krátko. Po prečítaní niekoľkých bestsellerov s tematikou „ radšej zdravý a bohatý ako chudobný a chorý“ sa riešenie dostavilo rýchlo. Burza...

Zrazu som mal úžasnú motiváciu, vidinu svetlej budúcnosti...

Tri roky som sa venoval tradingu, aktivite na finančných trhoch. Prechádzal som postupne tým najvzrušujúcejším dobrodružstvom. Stačí mi len pomyslieť na sledovanie rýchlo pulzujúcich úsečiek 5 minútového grafu a pulz stúpa, zaplavuje ma adrenalín a emočný tlak ma privádza do varu.
...
Trh ma zaskočil. Dosiahol som svoje hranice. Búšenie srdca, či jeho krátkodobé výpadky, neschopnosť zaspať( viď následky dlhodobého stresu... ) . Dôkladne som si overil a prežíval chorobné príznaky stresu.
Trh mi unikol. Musel som si priznať, že nepatrím do vyvolenej skupiny, som príliš impulzívny. Rokmi sa moja odolnosť voči stresu rapídne znížila. Zisťujem, že nie som schopný byť vystavený neustálemu nepríjemnému tlaku, nepokoju zo vždy neistých pozícií a z prílišnej excitácie z každej prehry, či výhry. Cítim ako sa predstava mojej mužnosti rozplýva a je zo mňa sopľavý chlapec odsúdený na sledovanie veľkých zápasov v ringu len cez malú škáročku a veľmi ďaleko od arény.
Prežívam trpkosť prehry. Ako nádejný olympionik, ktorý sa v poslednej chvíli zraní a všetka námaha je fuč a pre ďalšiu olympiádu bude pristarý...

Všetko sa mi zosypalo a cítim sa omnoho beznádejnejšie ako pred tromi rokmi.

Živý myšlienkový dej s pocitmi ľútosti a nespravodlivosti sa náhle pretrhol ako Paľovi spočinul zrak na inzeráte „experiment Mars-500“.
Vesmír ho fascinoval od mala. A človek v ňom zvlášť. Misie na mesiac a balansovanie na hrane noža medzi triumfom a porážkou, momenty, keď sila modlitby má väčšiu váhu ako celý vedecký tým NASA...
A takáto výzva. Byť dobrovoľníkom. Stať sa priekopníkom. Nová motivácia. Všetok nezdar hodiť za hlavu. Zbaviť sa hroziaceho stereotypu, depresií. Zažiť vyslobodenie z vlastného zovretia ubíjajúcich návykov pohodlnosti, konzumizmu a celkového zlyhania...
...
V inzeráte neuspel. Vybrali štyroch Rusov (Alexej Sitev, Alexander Smolejevskij, Michail Sinelnikov, Suchrob Kamolov), Francúza (Romain Charles), Taliana kolumbijského pôvodu (Diego Urbina) a Číňana ( Wang Yue).
To sa písal rok 2010.
Zmena ale nastala. Odhodlanie nechať sa zatvoriť v rámci experimentu Mars-500 do štyroch navzájom pospájaných moduloch predstavujúcich vesmírnu loď na 520 dní. Bez okien, bez čerstvej stravy ( všetky zásoby jedla a vody sa naložia ešte pred začiatkom experimentu) , v ďalekom Rusku ( Inštitút biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied v Moskve ) a s veľmi oklieštenou komunikáciou iba prostredníctvom e-mailov ( navyše s občasnými simulovanými výpadkami signálu. A ako by to nestačilo tak po dvoch mesiacoch od štartu ešte aj s časovým posun v komunikácii. Časový posun bude predstavovať približne dvadsať minút, čo je dĺžka prenosu informácií na vzdialenosť medzi Zemou a Marsom.)
Palo učinil „Rozhodnutie sa oslobodiť“.
(Zaujímavá realizácia túžby po vyslobodení – dobrovoľne sa zavrieť na jeden a pol roka do monitorovanej klietky... :)).

Pohovor

Absolvoval niekoľko pobytov. Len prvý a najkratší na vlastné výdavky. Potom to prebiehalo zakaždým rovnako „ nadštandardným“ spôsobom. Telefonát prvý deň. Zabezpečená letenka a rezervovaný hotel. Druhý deň odlet do Moskvy. Tretí deň až x-tý ( nikdy nevedel aký dlhý pobyt absolvuje ) presun a pobyt vo výskumnom centre. Posledný deň oznámenie o ukončení, zabezpečená letenka, presun na hotel a nasledovný deň návrat domov. Týmto spôsobom uplynuli dva roky. Po druhom pohovore dostal možnosť programovať menšie celky pre ich potreby. Kráľovsky platené s jedinou podmienkou byť kedykoľvek k dispozícii na ďalší pobyt. Kopec voľného času, zahojenie starých rán a koniec stereotypu !!!

Výsledok pohovorov bol nezmazateľný zápis do tajnej databázy GAUR ( keďže je stále tajná, nie je možné zverejniť ani vysvetlivky jej skratky , ani jej skutočnú skratku ... :))
Netušil, že tým vykonal nezvratný krok. V testoch bol zaradený do úzkej skupiny RTD ( Reálny Trvalý Dobrovoľník ). Stal sa jedným z neveľa „trvalých“ dobrovoľníkov, odfiltrovaných v testoch od väčšej skupiny PD ( Potenciálny Dobrovoľník ) a početného neevidovaného ODPADU...
A ani vo sne by ho nenapadlo, že celý experiment Mars-500 bol len šikovným prostriedkom na vytvorenie databázy GAUR. ( A možno ho to ani nenapadne ...:) ).

Mobil sa mu začal mierne natriasať na stole, vydávajúc svoj typický tichý vibračný šum ( málokedy mal zapnutý iný ako tichý režim ). S pobavením sledoval ako sa pritom posúva po mierne naklonenom stole. Až do chvíle, keď ho zdvihol a na displeji uvidel „ Morozov“.
„Dobrý deň, pán Morozov, tu Pabela“
„A Pávol, dóbry deň . Móžete mi venovať chviľu?“
„ Samozrejme“
„ Kédy by ste sa mohlí ku nám naskor dostaviť ? . Jé to velmi súrne a doležité . Letenku vám zabezpečíme“
„ Ako Vás poznám, už ste ju zabezpečili. Kedy mi to odlieta ? “
„ V trínast tridsat Vášeho čásu“. Máte ešté štyri hodíny. “
„ Rozumiem. Z letiska pred odletomVám ešte pošlem SMS.“