Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZlato nad zlato a Čistota nad zlato
Autor
Tom Pierest
Zlato nad zlato
Teplo sa rozlieva v mojom tele, je to úžasné, prúdi cezo mňa všetka radosť sveta, opitý šťastím ležím na zemi a je mi jedno že prší a som premočený, užívam si svoju najväčšiu eufóriu. Každým nádychom nasávam pokoru a kľud. Vydychujem všetky starosti, problémy a trápenia. Už ani neviem čo tie slová znamenajú, nezaťažujem sa predsa hlúposťami. Nikto nie je šťastný ako ja v tejto chvíli. Začínam splývať so svetom, dokonalá harmónia podfarbená búšením srdca. Vidím cez zatvorené oči. Všetko je živšie, vnímam každý detail, ktorý je súčasťou tohto sveta. Dokonalosť. Život. Okoloidúci ľudia sa na mňa usmievajú, som presvedčený, že cítia zo mňa obrovské množstvo akejsi najpozitívnejšej energie. Myslím, že som schopný vzlietnuť. Áno! Som o tom presvedčený. Vznášam sa, ľudia na mňa fascinovane pozerajú. Aký sú len maličký z tejto výšky. Stúpam stále vyššie a vyššie, nachádzam odpovede na všetky nezodpovedané otázky. Stred vesmíru.
Som pripravený odísť.
Ďakujem ti, zlatá dávka.
Čistota nad zlato
Nádych, výdych. Nádych, výdych. Tma...
Kvap, kvap, kvap, kvap. Nedokážem otvoriť oči. Je mi zima, celé telo ma bolí. Kvap, kvap, kvap...
..„na lavičke v parku"... ...„žiadne doklady"...
...„priviezli ho polomŕtveho, zmoknutého, pomočeného"... „klasický narkoman, očividne sa pokúsil zabiť"...
...„myslím, že by bolo lepšie keby sa mu to podarilo, čaká ho veľmi ťažké obdobie, pokiaľ sa opäť nepokúsi zabiť"...
...„soľný roztok a glukóza, mal by sa prebrať každú chvíľu"...
...„troska, nezávidím mu pocit keď sa zobudí, priviažeme ho radšej k lôžku"...
Kvap, kvap, kvap... Kde som? Čo sa deje? Kvap, kvap, kvap...
Podarilo sa mi otvoriť oči a vidím stojan s infúziou NaCl a nízky biely strop. Som v nemocnici? V hlave mi chaoticky víri nekonečné množstvo ťaživých myšlienok, nedokážem sa sústrediť. Neskutočná bolesť mi otupuje a zároveň zostruje všetky zmysly. Potrebujem doktora, potrebujem aby mi dal dávku, spravím pre neho čo len bude chcieť. Poslednú dávku a prestanem. Keď nie heroin, tak aspoň metadon alebo niečo po čom sa mi uľaví. Hocičo!
Nádych. „prosím“.
Horko ťažko zo mňa vyšlo jedno slovo. Nedokážem to. Už ani nedokážem rozprávať. Som na dne.
„Pán doktor, už sa prebral“.
„Skontrolujte tep a nachystajte ďalší soľný roztok, potrebujeme mu zriediť krv, má v sebe ešte zbytky drogy“.
„Jediné jeho šťastie, či skôr smola, že nemal čistý heroín, mali by sme o problém menej a on tiež“.
Nádych. „prosím“.
„dajte mu diazepam na zmiernenie abstinenčných príznakov, najhoršie má ešte len pred sebou“.
Výdych...