Reinkarnovaná láska

cítim ako všetka tá

energia vo vzduchu

tlačí na naše telá

ako som ohlušený

pocitmi aj myšlienkami

ako sa moje vedomie premieňa

na čiernu priepasť bez dna

akosi som zabudol na minulosť

na seba a na všetko čo ma vytvára

prestal som myslieť na budúcnosť

na chvíľu som prestal žiť

čas nefunguje

Zem sa netočí

slnko aj ostatné hviezdy sa zastavili

vo svojich pohyboch

vesmíry! nekonečné vesmíry

ktoré vznikajú v týchto sekundách

keď cítim tvoje vlasy

na mojej tvári

keď počujem tvoje slová

v ohlušujúcom tichu

našich duší

duší, na ktoré ja neverím

a ty áno a ty ma presviedčaš

že sme sa už stretli

a ja tomu verím, neviem ako

neviem prečo, ale my

sme sa už stretli

a myslím

že sme reinkarnovaní

Lotta a Werther

myslíš, že sa poučím?

tak sa zdá, že história sa opakuje...

hlas osudu duní

v tejto miestnosti

keď nemôžem zaspať

tak ako nespočetné noci predtým

a keď si sa ma prvý krát dotkla

ja som si spomenul

na guľku v mojom mozgu

tuším, že v tej chvíli

niekde explodovala galaxia

a kvantoví fyzici

začali prepisovať svoje teórie

lebo mi sme zmenili svet

len tým

že sme sa našli

skrútený časopriestor

sa ohol ešte o niečo viac

a príšery v morských hlbinách

zrazu počuli v hlavách

naše mená

Lotta a Werther

Romeo sa obracia v hrobe

a hľadá Júliu...

nazval by som to satori

tento okamih

ale meno je len farba

a ja som farboslepí

v tejto chvíli...vtedy, na tej posteli

som sa stratil

v zákrutách všetkých snov

ktoré obletujú Zem

koľko modlitieb nás minulo?

sme astrálni milenci

stretneme sa dnes večer

v sne, v ktorom sa prebudíme

a konečne

budeme spolu

stretneme sa v nebi

po dosiahnutí nirvány

stretneme sa...

stretli sme sa...

reinkarnovaná láska

má niečo do seba

iní to volajú osod

ja to budem volať

 karma

odumreté slučky času

sa zvíjajú

nad našimi hlavami

a okolo

chodia neviditeľné bytosti

duše mileniek samovrahov

ako by povedal Viktor Dyk

bledý, obklopený krysami

za svitu mesiaca

toho mesiaca

ktorý sem teraz tlačí

kúsky svojej bledosti

cez žalúzie

a v ktorých

vidím siluetu tvojej tváre

každý jeden vlas, mihalnice,

nos a pery...pery... výrazná

čeľusť, bledý krk... bledý ako

mesiac (môj sprievodca po krajine

krásy - po tvojej tvári)

je to tajomstvo skryté

v iných svetoch

je to bezkončiaca a nehraničná vôľa

a túžba

vášeň

vášeň, ktorá ma zničí

a zabije

lebo Schopenhauer ma presvedčil

o tom, že som génius

a že som iný - to nie je zlé

to len dokážem byť silnejší

a nespútanejší

neskúšaj ma zastaviť!

radšej zastav môj pád...

pád do tvojich očí

a do tvojich slov

veže mojich myšlienok

sa zrúcajú a padajú

pod údermi tvojich dotykov

umierať je tak sladké...

pod vplyvom archaickej múdrosti

a poetického tela, ktoré vlastníš

sa asi zdrogujem

a ako sa hovorí

.... vyhulím si mozog z hlavy...

ozveny úderov srdca v mojej

hrudi sú dôkazom

že si ma našla mŕtveho

a vdýchla mi život

ako doktor Frankenstein

svojmu monštru

a ja som ušiel

"odkiaľ máš do kelu moje číslo?"

myslím si, keď si mi volala

na druhý deň

potom, čo som zbabelo ušiel

pred tvojou nehou

späť do tmy

do môjho rodiska

a útočiska

no... dala so mi svetlo

a ja teraz žiarim

a tma mizne

cítim sa nahý, slabý

bojím sa všetkého, najviac seba

no skúsim

byť šťastný

aj keď

stále myslím na to

že moje meno je Werther

obežné dráhy

našich padajúcich hviezd

sa preťali

niekde v temnej hmote

aj naše pohľady, myšlienky

životy, všetko, všetko, všetko!

naše srdcia sa dotýkajú

neforemné guče

plné krvi

a predsa sú spojené

sme ukovaní a stvorení

z rovnakého materiálu

sme dve krivé zrkadlá

sme dve masky

bez majiteľa

sme stratené úsmevy

choromyseľných v nemocniciach

a blázincoch

celého sveta

v každom nádychu

a v každom výdychu

je tvoje meno

a za každým slovom

sa skrýva príbeh

a za každým príbehom

bolesť

a možno aj nádej

ktorá sa našťastie ukryla

do skrinky

ktorú vlastní Pandora

toto sa neskončí...

---