LÁSKA NIE JE KOBEREC NA DVA ROKY

asi najťažšie na svete je pre mňa
napísať niečo rozumné o láske

rozvážne a pokojne sa zamilujem
do beznohej aquabely SO SRDCOM

intenzívne vnímam krásu sveta,
ako ihlu vrazenú niekde v mozgu

a predsa,
nemusia ma nutne zaujímať:
ich lesklé nohy
rozpustené vlasy
sieťované pančuchy
šaty
úsmevy
pohľady


SI TÁ, s ktorou chcem zostárnuť
držiac sa zošúverenými rukami
budeme kráčať pustými ulicami
života, utrpenia a biedy

pretože: pokiaľ si so mnou,
dokážem kráčať bizarným davom
žalostne smiešnych ľudí (aj)
s pľúvancom visiacim z ofiny

už nikdy nepoviem "nikdy",
ale navždy hovorím "navždy"
>>> navždy ťa budem milovať,
dôverovať ti, ctiť ťa <<<


občas sa s tebou delím o svoj smútok, žiaľ
keď opitý oblizujem polnočné kvapky dažďa,
keď sa v svojom šialenstve váľam v perinách

ale ja myslím, že aj to je láska

láska nie je koberec na dva roky
nie sme predsa smiešne zvieratká
(možno vši páriace sa vo vlasoch)
nie, láska je posvätná záležitosť