1.Strácanie ako spirituálny koncept

Strácanie ako jediná cesta. Zo seba- k druhým do duše. Ako neuväzniteľná sloboda čistoty nedotknutej mysle. Trúchlivá zvonkohra akordov ticha. Harmónia hasnúcich spomienok.
Ja a oni. Ja a svet. Jazero pocitov. V súlade do nekonečna.

Strácanie vypĺňa osamelosť samotou. Ševelivý vánok v ušiach. Šepot vlastného hlasu.
Vnorenie.
Piskot trávy. Úľava. Dobrovoľná separácia.
Strach. Strach z voľnosti. Nepoznaného. Strach odletieť.
A porozumenie bez slov.

Strácanie ako obnova. Preč so zvukom! Glorifikácia nemoty.
Návrat. Ku prameňu. Ku koreňom. Výdychom zeme. Zálivu včerajška.
K prapôvodnej ničote.

Strácanie ako spoznávanie. Okružná plavba hlbinami. Expozícia do stredu vnútra. Stretnutie s úplnosťou.
Pokusy. Pokusy dosiahnuť. Slzy chvíle. Melanchóliu v šťastí.
Až k torzu bytia.

Hľadanie strácaním. Najprirodzenejší spôsob nájsť.
Smer. Zmysel. Význam. Odpoveď?
NIE! Otázku. Túžba vypočuť.
Večný, nevyčerpateľný, neutíšiteľný nepokoj. Nepovoľujúce pnutie.
Zrodený z nerozhodnosti.

Strácanie ako útek.
Pred životom. Životom bez lásky. Bez vône súmraku. Hrejivých rán.
Útek zo života.
Pred zajtrajškom. Tiažou neistoty v bezútešnej budúcnosti.
Strácanie ako útek pred všetkým.
A samým sebou.