Kvapka

Kvapka

Jedna vlnka, za ňou druhá a tretia. Vlnky kopírovali tvar kvapky, ktorá sem znenazdajky zablúdila. Nemali však dlhú životnosť. Tak ako sa z nenazdajky objavili tak rýchlo aj zmizli. Splynuli s kryštálovo čistou vodou. Prijali ju a akoby tou vlnkou dávali každému na známosť čo sa deje. Všetko sa to odohrávala v naprostom tichu. Zvuky tu neboli dovolené. Neboli však ani potrebné. Tento výjav nepotreboval duchaplné slová, výkriky a plač bol zbytočný a smiech nemiestny. 

Na dokonalé pochopenie však nestačí len vychutnanie si trpkého ticha do dna. Treba si predtým vypiť aj poriadny dúšok toho najhoršieho odvaru a kalu naplaveného z tých najhlbších kútov sŕdc mladých ľudí... a pre dokonalý zážitok odporúčam zajesť to fackami od života. Potom, budete pripravený... Už nebudete vnímať malichernosti, ktorými ste sa zapodievali do posial. Voči nim budete imúnny, vaše vnímanie sa otupí. Budete schopný vnímať veci bez prikrášlenia, budete môcť vidieť prvotné významy vecí.

Kvapka mala farbu tých najšťavnatejších čerešní, jej lesk sa nedal opísať. A jej význam sa mnohým nedal pochopiť. Ďalšia kvapka v mori. Na povrchu rovnaká ako tie ostatné. Avšak v tej jednej kvapke bol pred zrakmi ukrytý celý život niekoho. Niekoho, koho sme možno niekedy stretli na ulici, alebo sa nám prihovoril na zastávke. Vtedy sme však nechápali čo sa v ňom odohráva. Teraz máme možnosť vidieť veci inak.

Preňho to bol možno únik pre nás by to však mal byť zdvihnutý prst. Už to nebola len jedna kvapka. Už to bol súvislý prúd myšlienok, ideálov, pocitov a skúsenosti nazbieraných počas života. Toto všetko si teraz našlo cestu von. Unikalo to celkom potichučky. Keď prídeme na svet dávame to na známosť hlasným krikom. Keď odchádzame robíme to potichu.