Takže môj život...mal som veľmi zaujímavé detstvo. Pamätám si chvíľky, keď som bol ešte veľmi malý. A to sa mi na tom tak páči, že si dokážem tie chvíle pamätať. Bol som veľmi, ale veľmi bláznivý. Stále som musel spraviť nejakú somarinku. Ale stále, keď si na to tak spomínam, vidím pred sebou svoje pekné a bláznivé detstvo. Boli to strašne pekné časy, no škoda, že sú už preč. Boli to najkrajšie časy môjho života. No a po pekných detských časoch prichádza čas, kedy som nastúpil do školy. Tam som toho zažil veľmi veľa. Mám nato pekné, ale aj smutné spomienky. Tých 7 rokov som ako tak zvládol, ale posledné 2 roky boli pre mňa fakt ťažké. A nemám na mysli známky, ale to, ako si zo mňa robili posmech. Tak zvaný ,,machri,, si mysleli, že sú niečo viac ako ostatní, tak si museli uťahovať. Veľmi ťažko som to zvládal, ale nakoniec som to zvládol.No a nadišiel čas strednej školy. Začiatky boli ťažké, kým sme si všetci na seba zvykli. Potom to už šlo samo. Veci, ktoré sme stvárali boli priam nenormálne. Veľmi sme sa zabávali. A postupom času to tak všetko do seba zapadalo. Zo strany vzťahov som nemal veľmi šťastie a to ma aj tak trápilo a nemal som potom ani náladu a mal som toho už plné zuby. Pred koncom prvého ročníka som dopočul o tzv. ONŽ, čo vlastne znamenalo zmena života k lepšiemu. A tak som sa rozhodol, že tak pôjdem. Mal som taký vnútorný pocit, že mi to pomôže. Po príchode som mal také zmiešané pocity. Bolo to pre mňa niečo nové tak to asi preto. Ale postupom času ma to začalo veľmi naplňať . Takisto som tam spoznal veľa skvelých ľudí s ktorými je neskutočná sranda. Veľa vecí som si tam uvedomil a aj pochopil. Začal som bližšie spoznávať Boha a to ta tak posilnilo. A to konečné lúčenie bolo strašne ťažké. Veľmi ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. Už len s tou predstavou, že sa všetci zasa uvidíme o dosť dlho. Taký týždeň po tom ma to ešte ako tak držalo, ale potom sa to zasa vrátilo k zlému. A robiť tie isté chyby stále dookola, nebolo veľmi povzbudzujúce. Všetko bolo strašne ťažke. Prišli ďalšie sklamania. Druhý ročník v škole je pre mňa iný oproti prvému. Všetko sa zmenilo. No a po čase, ako bolo očakávané, mi prišla pozvánka na stretnutie z ONŽ. Veľmi som ta chcel ísť. Jednak pre to, že uvidím ľudí, ktorých strašne už vidieť chcem a jednak aj pre to, že som to potreboval z duchovnej stránky. A oplatilo sa mi tam ísť, hoci som tam viac menej zažil fakt silnú ranu, ale aj tá bola na niečo dobrá. Tam som pochopil , že je lepšie povedať čo máme na srdci, než by sme to mali zatajovať. Potom by to bolo len ťažšie. Som veľmi rád, že som tam mohol spoznať niekoľko nových ľudí a 1 fakt milé dievča. Zo svojích chýb som sa poučil, hoci na niečo sa bude zabúdať dosť ťažko, ale poučil som sa. Tie sklamania boli preto, lebo Boh má pre mňa niekoho iného, a teraz to už viem. +
Písmák