Po búrke more vychladne

Vstúpila som do spálne. Každý môj krok bol vysliedený vrzgotom starých parkiet. Z každého vzoru otapetovaných stien ružovkastými kvetmi na mňa číhali oči. Ani nežmurkli. Za ťažkými závesmi sa niekto skryl. Vstúpil zarovno so mnou, no našťastie sa mi ho podarilo vyhodiť zabuchnutím dverí. Nedalo sa uniknúť. Nikam. Otvorila som skriňu z mahagónového dreva. Ozvalo sa zaškrípanie a po miestnosti sa rozšírila levanduľová vôňa. Prechádzala som prstami po vešiakoch a nakoniec sa usadila pod sviatočnými šatami. Z vedľajšej miestnosti doliehali zvuky liturgie z rádia. Ten pach mi pripomenul more.

-------

Vyšli sme na pláž, mesiac zrovna priberal a ja som zrovna chudla. V noci som sa nehanbila ukázať. Vliezla som nahá do vody, oni traja ostali na brehu. Sedeli na jednej lavičke, na štrku, pod lampou. Vkuse jej sťahoval plavky, niekto mlčal a ona sa nedala. Mala frajera. Tak som to neskôr skúsila ja.

-------

Prebrali ma kroky z vedľajšej izby. Vstala som. Na ľavo boli na sebe úhľadne poukladané látkové vreckovky do štvorcov, hore na pravej strane trčala polovyjedená čokoládová bonboniéra. Obzerala som sa. V pološere len pás slnečného svetla medzi závesmi osvetľoval sošku lourdskej Panny Márie na nočnom stolíku. Postavila som sa pred zrkadlo, pod ním polovyprchaný Chanell a pudrenka. Pozerala som na seba, na čiernobielu fotku pod ním, znova na seba..

Zatvárala dvere skrine a ešte si hovorila sama pre seba niečo o mne, niečo o veľkom sklamaní.

Neznášala som ju. V tej chvíli. Odišla som a o pätnásť minút som sa vrátila. Sedela na kraji postele. Ruky spolu zložené v lone, vedľa nej položená dedkova fotka. Driemala.