Vízie Kristových sĺz

kaluže bičované
slzamy Krista
uprostred zrkadlacej diaľnice
plechový kríž z dopravných značiek
a na ňom pribitý Kristus
v uslzených kvapkách tohto mesta
a oblohy v čiernych oparoch naších dychov
udri sa do pŕs a zavy! zavy!
ako vlk v pasci
v krvavých tesákoch ukryté sny
jednej generácie
s odhryznutou nohou
zotraté myšlienky neslobody
a Kristus stále kričí
zo svojho plechového kríža
na vodičov v autách
ktoré ho odmeňujú lesklými spŕškami
a po jeho diamantovej zenovej kožy
stekajú blatisté pramienky
zo zvyškami krvy
v ranách od Rimanov, od davu
v surrealistických úsmevoch básnika
ktorý kráča okolo zhulený
a sníva o démonoch
no pravda je, že všade je temnota
a pohľady Krista
rozbíjajú tmu
v plamenných extázach
v horiacich oblakoch
horia krídla zdrogovaným amorom
a cherubíni sa smejú
nebeský chór reve
v obklúčení prázdnych fliaš od vodky
Lenin si pripíja s Duchom svätým
na lepšiu budúcnosť
v obchodoch bez peňazí
s červenými nadpismi potravín
v nebeskom kláštore tancujú oranžový príslušníci Hare Kršna
a svedkovia Jehovovy vyrušujú svätcov a snažia sa im ukradnúť kúsok svätosti
nie! toto nie je moje nebo!
nie! toto nie je sloboda a večné šťastie
vrátim sa späť na zem do nášho pekla
v osamelých víziach sa skúsim stratiť v súkromnom raji
a nevidieť nevidieť temnotu démonických oč hľadiaich schladených neľútostí všetkých žien okolo okolo točiac sa ako tornádo našich vlastných postojov
skúsim pohľadom rozšíriť svätosť na všetkých
okoloidúcich anjelov, osvietených pocestných na
úzkom
a rovnom chodníku do zabudnutia
ukrižujem vás všetkých
ukrižujem sa sám
a budem plakať pred siluetov modliacich sa kuriev
vysieť na kríži z dopravných značiek
auta ma ofŕkajú
šťankami potulných psov
sneh sa mi bude topiť v kovových vlasoch
svet bude šedý!
svet bude modrý!
zmodrie ti pleť, vytečú oči, vyparia sa vyparí sa mozog a v mozgu uväznené embria budúcich zločinov
násilia ukryté pred paranoiov všedných dní
vykorisťované pocity zpopolnateného srdca
a utekaj! utekaj! tam kde prší oheň
nemôžeš... klince ťa držia na kríži
točíš šijou
vyješ
vyješ na autá
na okoloidúcich
nikto nekričí
neodpovedá
nikto nepočuje
všetko obalia výbuchy hnijúcich motorov
výbuchy pohľadov
zaslepených vlastnou cestou
neprebudíš sa
do ďalšieho rána
a umrieš únavou
samou nehou ťa zabiť
a v zmrznutej pôde hrabať
s rozlámanými nechtami
hrob pre tvoje telo
čakám na ďalšiu dávky extázií spletených večným svetlom do nekončiacich vízií
výkrikov Krista
prehrabávajúc sa v jeho slzách
piť jeho krv
a pre odpustenie sa napchávať jeho telom
hnijúcim telom Krista
skapať a prestať kráčať
je zlá budúcnosť
pre oslobodených pokorných
s džezovým srdcom
v priehradách zamrzla všetká voda
a keď sa to prevalí
ľad zavalí všetky mestá
aj toto a tvoje ústa a oči sa naplnia chladom
s kvapalnej hmly sa vanárajú prízraky aut
stopy v snehu, ktoré vedú na kraj sveta
kde pachajú samovraždy myšlienky
strieborná silueta Judáša žiary na krkavčom poli
svet sa ešte niekoľko krát otočí
kým si spomeniem ako sa volajú
tie pocity
ktoré prinášaš
a zrazu zistím, že neviem kde som
no uvedomím si, že EXISTUJEM
žiara reflektorov z aut
sa roztápa v miliónoch kvapkách nad cestou
a po chodníku tečie láva ktorá mrazí