Krátka Štvrtá

'Prvý stĺp vľavo' opakujem si. Snažím sa vyčistiť si myseľ. 'Prvý stĺp vľavo', vždy je to on. Myseľ je stále špinavá, ako trenky pred vypratím. 'Prvý stĺp vľavo'. Ten sen ma úplne opantal. Vraždil som, len preto, lebo som to vždy videl v tom sne. Jednoduché, zábavné a bez trestu. Už viem, že si trenky nevyperiem. 'Prvý stĺp vľavo', tam však sen končí. Vždy. Už neukazuje jednoduchý únik a zábavu. Iba teplú krv a chladnú dlážku. 'Prvý stĺp vľavo', už si to mimovoľne šepkám a pokladám ruku na kľučku. Druhá ruka zviera pištoľ mokrú od môjho studeného potu. 'Prvý stĺp vľavo', zopakujem si posledný krát a otvorím dvere. Nepozriem sa však doľava. Idem rovno. Rovno pomedzi dve stĺporadia. Tu sa sen končil. Asi aj moje trenky. Čo teraz? 'Prvý...', začnem otáčať´ to trasúce sa telo. Záblesk. Hrom. Trenky. Teplo. Rozleje sa po tej mľandravej bábke a na pár okamihov ju povarí. Zarinčí kov. Zhýbanie plášťa. Dlážka. Chlad. Zdrapí bábku a pritúli si ju. Nikdy som sa v tom sne nestihol pozrieť doľava včas. Vedel som čo sa stane. Prečo som tam išiel?