zastavíš

je celkom vzácne
zastaviť svoje telo 
naraz
tak že ti vnútro pleskne o tmu ktorou si plnený
zahrkáš
a nikto okolo 
radšej nevyhne oči
nikto nechce počuť
čo cítiš
je to dosť vzácne
znieť

preklínaš dni cez ktoré sa musíš brodiť
preklínaš bahno z rozšľahaných kalendárov
a tvoje členky
sa s námahou obdratých mačiek
krútia
akoby chceli vítať slnko čo presvitá cez ponožky
akoby ťa chceli ešte udržať

včera si nemal chleba
ostalo ti len sliniť známky na kôrky
a posielať ich preč
k pevnejším ústam
k lepšiemu hladu ako je ten tvoj
a takto kašleš na vôňu a kašleš na teplo
no čo ak si klas
čo sa stratil vo vchodoch do polí
čo ak si klas
a to hrkanie
je znakom zrelosti
znakom žne

vidíš všetky tie ženy
ako sa chladom
ponáhľajú k výrobcom pŕs
k výrobcom matiek
zrazu si si istý
že tvoja najkrajšia spomienka
patrí mlieku
lebo mlieko je naliehavým opakom tmy
tmy ktorá v tebe
pulzuje

všetky polia na ktorých si chcel zapadnúť
sú rozliate