Nádherne idylicky desivá

Ponorená do atramentu, 

posypaná blčiacimi fakľami,

ošľahaná vetrom, stojí, nehýbe sa. 

Tajomná, nádherne idylicky desivá.

Hrozivo blízko. Hrozivo bledá, no temná zároveň.

Akoby padala. Nakláňa sa ponad mňa,

obrovským priestorom chce ma objať. Pohltiť ma.

Hýbe sa! Približuje sa ku mne a ja, nemám kam ujsť. 

Podmanivá, nádherne idylicky desivá. 

Je pri mne. Tak blízko, že sa jej môžem dotknúť. 

Zmocňuje sa ma závrat. 

Nádherne opojná. Sedí mi na prsiach 

a ja nemôžem dýchať.

Sladká, nádherne idylicky desivá. 

Kričí na mňa, vrčí. Temným hlasom

rozpytváva môj mozog a drví ho na štrk.

Mám z nej strach.

Krv mi v žilách tuhne.

Jej hororová krása vraví: Mám moc!

A ona má. 

Padám. A ona padá na mňa. 

Nádherne idylicky desivá. 

Dnešná noc.