Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seX 6.3. 2012
06. 03. 2012
3
1
488
Autor
Olam Mushlam
ľudia prichádzajú domov z práce
úplne ustatí a obyčajnejší ako boli ráno
keď vstali
olúpaní, bieli a vlepení do vankúšov
teraz je večer
a stanica podáva zelené čakanie
a znetvorených drankavých ľudí
čo sa nahýbajú po tvoju energiu
stanica rozhadzuje dverami
pre všetkých čo chcú smrdieť dnu
a stanica má vysoké vnútra
aby sa vôňa
pokazených
dostala k holubom
prilepením o stropy
neostávaš
si von
žena o ktorej v momente vieš že raz zomrie
sa prediera cez dav
má alobalovú nohu
a starý vozík zafŕkaný od plesnivého cesta
žena rozdáva fotky z ťažkej peňaženky
a sú to fotky chleba
žena si mrmle
žena kríva
má ligotavé čisté uši
má zaprášený zrak
táto žena neprežije
pomyslíš si kým
odhadzuješ polku chutnej cigarety
už pristavili vlak
a hlásia
nenastupovať nenastupovať!
si otrávený
a keď sa konečne dostaneš dnu
keď si bez vzdychu sadneš do vypitvaného kupé
začnú sa rozprávať
vadia ti
majú otravu v perách a majú otravu na vlasoch
nedokážeš čítať
len nemo sleduješ s akou beštiálnou dravosťou
sa zbavujú nechtov pomocou vlastných úst
prácou štvané obaly na duše
trvá to príliš dlho
a krajina za oknom odpadáva na troleje
túžiš po domácom svetle
túžiš po zvukoch ktoré si chceš vysvetľovať
chceš sa ochvátiť vodou
a potom obchytkávať svoje mosadzné kľučky
no zatiaľ nesmieš
vlak sa unavene rúti
kým z wécka vypadne sprievodčíčka
celá ryšavá v tvári
vonia po kysnutí
a je vlastne hrozne nádherná
ako sa nad tebou vzdúva
prosí
prosí o lístok
podávaš jej fotku chleba
pozrie sa na teba
a spokojne si utrie ústa
keď vystupujú
zdajú sa byť spasení
no stanica sa na noc zamyká
rovnako ako
sa zamykáš ty