Kto sedí v rade N?

Sedím v kinosále, som tu sám, pretože som prišiel o čo si skôr, než začne film. Sedím v rade N, v najvrchnejšom rade, mám skvelý výhľad na film a na každého v kinosále, napriek tomu, že je veľká a rozsiahla; tento celý rad som obsadil a predplatil si ho . „Kinosála má štrnásť radov a v každom z nich je dvadsať jeden sedadiel takže presne 312 sedadiel to sú x mŕtvych!“ hovorím si pre seba, a premýšľam nad tým ako to dosiahnuť.  S môjho pohľadu to vyzerá ako gigantická šachovnica, ktorá však nemá biele a čierne figúrky ,ale ozajstných živých ľudí.  Mám ich ako na dlani.

S tajomstva sa vynorila akási  čierna postava a za ňou ďalšia a ďalšia. Bol to chlapec a dievča, od prvého príchodu sa držali za ruky a len čo si sadli, začali sa oblizovať. Za nimi šiel nechutný tlstý muž, ktorý v ruke držal; extra veľkú kolu hádam pre troch a slané veci do bludu.  Domnievam sa, že tu prišiel najskôr z nudy. Dievča a chlapec si sadli hneď predo mňa, čo mi skvelo hralo do karát, svižne a ľahko som ich mohol odrovnať mávnutím malíčkom.  Tlstý muž si sadol celkom do prostriedku kinosály a cez slamku hlasito chlípal kolu.  Prostredníctvom predných a dvoch bočných vchodov  sa do sály  vhupli tiene ľudí  a zo smiechom a hlukom si pomaly sedávali na miesta ktoré im boli určené.  Tí čo mali mizerné miesto celkom v prvom rade, v rade A, sa potichu a nenápadne snažili dobyť o miesta v rade N pri mne, ja som ich však šikovne odbil.  Preto naštvane zostupovali krkolomnými schodmi  a posadávali si na miesta ktoré im tiež nepatrili, ale mne geniálne vyhovovali, pretože by mi uľahčili prácu.  Sadli si do radu L, čo sú dva rady dole z vrchu odo mňa  a jeden rad dole od pätnásť ročných tínedžeroch chlapca a dievčaťa (ktorí sa vtom čase práve zhovárali.)  Boli desiati, takže obsadili takmer celý rad L.  Do spodného radu  kde mali sedieť oni sa usadila šesťčlenná rodina:  dve deti, muž a žena, starec a starena.  Boli celkom tichí, napriek ich srdečnému smiechu. Do radu M, vedľa chlapca a dievčaťa si sadla partia ľudí, pravdepodobne ich priatelia alebo známi.  Začali sa hlučne rozkrikovať, o slová okradli každé sedadlo, ktoré sa vtom čase rozprávalo.  Zaplnili celý rad M. „Ten mi dá istotne najviac roboty“ zahundral som si popod nos a pohodlnejšie  sa oprel o sedadlo, to ma však vyviedlo s omylu, pretože k tlstému mužovi  prisadla ďalšia partia Rómov, pravdaže  v početnom množstve. Bola to veľmi  neprajná spoločnosť. Medzi nimi boli deti či dospelí, tí zabrali najväčší počet sedadiel, zaplnili celý rad G a H. Do muža hanobne sácali a urážali ho do svíň a prasiat. Preto  sa telnatý muž presúval do radu B hneď nad rodinkou s deťmi.

Počas presunu ho Rómovia ošpliechali akousi tekutinou, najskôr alkoholom.

Do sály vtrhol posledný muž, ktorý podgurážene kričal a  sťažoval sa na svoje mizerné miesto znova vedľa Rómov, tí naňho vrhali grimasy a vysmievali sa mu. Svoje miesto preto presunul do radu C úplne na okraj,  do kúta, kde sa strácal v tme. „Takže 88 mŕtvych“ povedal a zasmial som sa v prítmí. V kine zavládol nemý pokoj, aspoň na teraz.

Svetlá v kine oslabli až napokon zhasli. Ja som sa v tme ukrýval ako korytnačka do panciera, ktorá čaká na správnu chvíľu, kedy vyliezť . Zrazu sa objavil silný lúč pretínajúci stred kinosály vedúci až k plátnu. V ňom sa zhromažďovali obrazy až nakoniec v samom záblesku vznikli vo film. Tento záblesk osvetľoval temená hláv ľudí sediacich predo mnou.  Kúsok nad nimi poletovali plaché obláčiky prachu. Film taktiež jemne osvetľoval strop ktorý bol zdobený veľkolepými ornamentmi s pozláteného dreva, pri nich sa ligotal červený záves, odkrývajúc plátno.  

Pozoroval som všetkých tých bezstarostných ľudí, ktorí ani netušili čo ich čaká. Rómovia rušili film svojim krikom a smiechom. Lenže i ich neskôr zaujal film natoľko, že boli ticho. Všade bola tíš, priam hrobová až na film ktorý ozvučoval sálu.  Občas bolo počuť ako tlstý muž zo slamkou hľadá posledné kvapky nápoja. A ja? Ja som z nich bol najtichší a v mysli kul svoje diabolské plány.

S pod sedadla som si pomaly vyberal kufrík  v ktorom boli všetky tie veci, s ktorými som mal toto kino vyhladiť zo zemou. Bol strieborný, s prostredia zbieral všetko svetlo i keď bol v prítmí.  Vyrobili ho s hliníku, avšak pôsobil luxusným dojmom. Pomaly som otváral s kľúčikom zámok tak  aby ma nikto nepočul a nevedel ani o tom, čo sa chystám urobiť.  Vybral som si z neho dlhú dýku ostrú sťa britva, pri vybratí jemne zacengala, pre istotu som vzal i fľaštičku sedatíva.  Odhrnul som si kabát a s koženého puzdra som vybral zbraň, namontoval som k nemu tlmič ktorý zapadol ako zámka do dverí, jemne a hladko, ako keby boli priateľky. Vtom nastal náhly ruch a ja som si uvedomil, že sa v kine niečo deje. Kufrík som bleskovo šmykol pod sedadlo a zbraň strčil pod kabát kde ho objímali moje prsty. Opantal ma strach a začul som silný zvuk pripomínajúci výstrel z revolvera. Naozaj! Bol to výstrel.  „Bum! Bum! Bum!“ na hlave mi pristálo červené svetlo od krvi. Dostal som triašku a schoval sa za sedadlo, z kina sa niesol detský krik a vyľakanie.  Avšak na to,  sa celé kino rozosmialo a tým opätovalo smútok.

Nepredvídane som sa zdvihol a vydýchol si, uľavilo sa mi.

„Bol to len film, obyčajný film...“ s úsmevom som si to opakoval a držal si hruď od toľkej úľavy na duši, zo srdca mi odpadol veľký balvan strachu. Vo filme niekoho postrelili.  „To je mi náhoda“ Roztrasený som sedel a chvíľu sa nehýbal.

Po chvíli  som ďalej pokračoval vo svojom džobe .S kabátu som vybral zovretú zbraň, nôž a sedatívum, kľakol som si a preplazil som sa sprava cez rad N k radu M.  K prvému sedadlu,  vytiahol som dýku. Chvíľu som vyčkával na správny moment.  Až sa mladá žena otočila, tak som jej jemným švihom no za to rýchlym sťa myšlienka podrezal krčnú tepnu. Všade striekala jasnočervená krv, pripomínajúca purpurové stuhy pri vchode.  Obeti som zapchal ústa šatkou ktorú mala na krku. Skňučala ale márne nikto ju v hluku kina nepočul a v tme nevidel.  Takto padalo sedadlo za sedadlom a krvavočervené kvapky za kvapkou. Čistá tekutina sa liala po opierkach a po vlasoch mladých žien.

Chlapcovi a dievčati ktoré sa navzájom oblizovali a neskôr zaspali som priviazal ruky a zapchal ústa handrou. Zobudil som ich s pištoľou priloženou ku spánku, s prosíkaním  a žobronením som ukončil ich naivné životy. Dýka bola síce efektnejšia ale príliš pomalá, preto som ju vymenil za pištoľ. Prešiel som k radu L. Preplazil som sa k druhému sedadlu, mozgy som odstrelil všetkým sedemnástim. Ruky od krvi som si vždy vyutieral do mokrej handry od krvi a od slín s každej trofejí. Prišiel som k radu H a G k Rómom. Vyžíval som sa v mykaní tých odporných smradov, ktorí sa po celý ten čas tak sprosto rehotali.  Všetkým som prv chladnokrvne odrezal jazyk a tak ich aj nechal vykrvácať.  Jeden mi však protirečil a chcel ma porezať vreckovým nožíkom, toho som priviazal, tak isto som mu zapchal ústa ako potkanom pred ním, čistým švihom som mu podrezal žilu na ruke a pomaly a kruto ho nechal zomierať.

Avšak tušil som, že som niečo spravil zle, pán v rade C ma videl!  Videl som ako jeho bledé oči zbierali svetlo s plátna a upreli  na mňa pohľadom  keď som ich všetkých vyvražďoval.  Rýchlo som si kľakol a driapal sa k jeho sedadlu, z vrecka som si vyťahoval injekčnú striekačku so sedatívom.  Bol som celý od krvi, biele steny s pozlátenými ornamentmi boli ošpliechané červenou tekutinou a na červených závesoch boli ešte červenšie škvrny, ktoré pripomínali odtiene čiernej. Nevidel som jeho tvár len jeho nohy.  Preplazil som štyri rady a chytil toho bezočivca za chodidlo,  uchytil som jeho topánku a prebodol ju striekačkou,  topánka však klesla, v ruke som držal len obyčajnú koženú vibramu, položenú na zemi a striekačku ktorú som do nej zapichol.  Hodil som ju do kaluže krvi a plazil sa k bočnému východu.  Niekto mi však pritlačil hlavu o dlážku a s puzdra mi vytiahol revolver, pretlačil mi ju k temenu hlavy a stlačil spúšť. Prerazil mi lebku vlastnou guľkou a vlastnou zbraňou.

 Podišiel odo mňa ďalej a panicky vykročil k  radu B k tlstému mužovi,  poprosil ho o pomoc a len čo stal, uštedril mu guľku do hlavy, už len spadol a viac sa neprebudil. Takto pozabíjal dve deti, muža a ženu, a starenku i starca v rade A. „Všetky trofeje boli pozbierané“ usmial sa a podrezal si vlastný krk. Týmto dokončil moju a jeho úlohu, čím splnil dohodu a stávku medzi mnou a ním..