priemyselná zóna v Žiline

vidím ich denne
ako lúpu palivo pred domami
čo sú palivom
žijú teda v ohni
a neexistuje nič čo by ohňom nemohlo byť
pijú vrieskajú jazdia zozadu na bicykloch
predbiehajú darebné autobusy
chrchlia štrk po chodcoch
a tí si nesmelo zovrú kabely
kým sa oni
so špinavými tvárami
a najživšími očami
približujú
aby si mohli robiť srandu z toho ako žijeme
ako vtekáme denne do práce
a staráme sa o zajtrajšky
cha chá 
isto si myslia a v ich mysliach je to práve smiech
čo sa odráža do kútikov
všade majú kamošov
a nikde nie sú vítaní
opatrne ich obchádzam každý deň
pred šiestou vypustia z košiarov staré pneumatiky
zatrúbia na prasknuté kelímky od jogurtov
a niektorí
ale len niektorí
si nalejú smrad do sáčkov a odoberú sa
pod diaľnice

je to celkom zvláštne
sú to už týždne ktoré hľadám
sú to už týždne čo sa snažím pomenovať štádium
v ktorom som
a oni
pche!
oni žijú 
peniaze sú len hodinová dohoda o rozkošiach
peniaze sú vstupenky do týždňov
drevo je drevom
železo je železom
a meď je slnko v tvare trúbky alebo kábla
meď je farba srdca premietnutá na rozpadnuté steny
meď sú cigy
a cigy sú krásny plot pre tento deň

bolia ma lakte
lepkajú mi viečka
musím ísť
no nesmiem hocikde
som totiž všade vítaný

čo robia kým ja musím spať?