Osirené a siroty

Prichádza radosť a s ňou smiech. Pomaly sa brieždi na nové lepšie časy. Niet búrok ani mesiaca, ktorý zatieni i tie posledné hviezdy na nebi. Vo svete vzniká mier ako jediný vo vesmíre. Malé kvapky sťa by chcúce sa stretnutí v samotnom oceáne naďalej čakajú vo vyprahnutej púšti. Púšť kde sa pomaly rozvidnieva a lemujú ju len posledné úlomky usadeného štrku a pieskovca je svojvoľný strojca vlastných snov. Ako jediná bez zemi len s nevyhnutou pokrývkou zblúdených myšlienok ukrytých v najmenších zrnkách. Zem jedná z deviatky, ukrývajúca miliardu ostrovov ale len jeden na hranici Arktídy. Zo všetkých najvyšší, zo všetkých najsilnejší!

Sme v kvapke, sme v oceáne, sme v púšti, sme na opustenom ostrove. Žijeme len raz, ale za to večne. Ubíjame sa k smrti ale bojujeme o život. Plačeme od smiechu, smejeme sa od zármutku. Sme jediní z množstva. Sme zapadajúce hviezdy, svitajúce v zajtrajšom zore. Ožívame aby sme opätovne zomreli. Padáme aby sme vzlietli. Meníme sa, rastieme do nížin a priepastí, kde nám bola určená samota. Oddýchnime si, aby sme mohli znova pracovať! Buďme sirotami, aby sme si našli svoje matky. Kľaknime aby sme mohli znova stať. Buďme vojnovými zločincami, ktorí pomáhajú samopašným deťom. Umrime ako blázni, so zmyslom pre smútok a melanchóliu. Každý bol sám až kým sa s niekým nestretol. Stretnime sa s protikladom a umrieme s mohylou pri nohách.