Krátka Šiesta

"Takže preto sa potrebujeme dostať do tej budovy" zakončil starší a obrátil sa smerom k  zmienenému miestu. Len sutiny pokryté divokým porastom a burinami. Nič zvláštne.
Mladší však stále odmietavo kýval hlavou,
"Zbytočné riskovanie. A znova, načo by nám bola ultra moderná výzbroj, keď žijeme snáď sami v celom meste? Alebo to snáď dokáže vyrábať jedlo?" zakončil s nepríjemným úsmevom.
"Nie... Ale!..." rukou prešiel po horizonte zarastených zrúcanín, "niekto tam niekde môže byť! A..." z druhej strany strechy ho však prerušil mladší, "…a možno nás to niečo, čo tam možno je nás bude chcieť zabiť tým, čím sa to prípadne vyzbrojí-"
"Prestaň! Nerozumieš! Žijeme vo svete bez istôt a pravidiel, potrebujeme sa zabezpečiť tak, aby sme mali to najlep-"
Mladší sa len zasmial a pokračoval, "-a preto potrebujeme akúsi výzbroj, ktorá sa možno zachovala a možno sa nachádza v podzemných laboratóriách predvojnovej spoločnosti, ktoré hádam nezavalilo. Možno." zliezli z vyhliadkovej budovy a vydali sa loviť. Možno sa tam raz pôjdu pozrieť.