Potláčam hnev v presvedčení že je všetko tak ako má byť

1.

V kľude čakám
kým ma oserie ďalší vták

stalo sa
a ja teraz pľujem do básne
nech mi je aspoň trochu podobná

Kdesi hlboko sa búri
moje Ja
a prekrúca význam slov
len aby sa nepovedalo
že som chrapúň
ktorý nevie ďakovať
za hovno vo vlasoch

2.

Znovu
s čistou hlavou
sadnem na rovnaké miesto

Možno to nepríde hneď
a slnko na mňa párkrát
spokojne zaškúli
vysmeje sa mojim prstom
padajúc za horizont

možno stihnem prejsť
prostredníkom
po prázdnych riadkoch
a pokojne vydýchnuť

kým sa nezjaví
kŕdeľ okrídlencov
ktorých zjavne nudí
pohľad na tých čo netúžia lietať

vyššie ako oni