Bozk z popraskaných pier

Narodený pred zvonením klúčov,
v znamení rozlietaných  blížencov,
v dňoch prázdnych slnečných lúčov,
a dnes už dáva svetu par bozkov.

Bozky síce v úprimnosti s dobrým úmyslom,
majú stvoriť zárodky lásky bez hranej masky,
zasadiť tejto Zemi, koreň pre nesmrteľný strom,
podať ruku svojmu druhu a nepýtať sa kto je aký.

To by som však nemohol byť blížencom,
s rozlietaným snom ako bez navigácie,
posielam tomuto svetu aspoň moje vízie,
ktoré vychádzajú z mojej duše malej von.

Sklamane aj s radosťou sám so sebou nevinne,
prichádzajú impulzy do tejto strofy v rovine.
Tak zavieram viečka očí a vrávím svetu : "Ver!"
vyšlo to von ako bozk z popraskaných pier.