Báseň s obrazmi a rázcestiami

Drahá čitateľka, milý čitateľ,

vitaj v mojej básni, cíť sa tu ako doma,

dnes by som chcel písať jednoducho

a vziať ťa na relaxačný pobyt vo veršoch,

žiadne kladenie balvanov na tvoju psyché.

Najprv príde rozcvička bežným čítaním –

hovorím na rovinu a ty ľahko rozumieš,

čítaš plynulo, bez háčikov a zastavení,

zatiaľ čo navodzujem príjemnú atmosféru

a chválim ťa za dobrý výber básne.

Táto báseň by mala byť ľahučká ako pierko,

hoci mi dáva zabrať písať ornitologicky

bez toho, aby ma zlákal nejaký zádrheľ,

napríklad cudzie alebo nespisovné slovo,

ktoré musím zakryť hrubou snehovou perinou.

Mohol by som zažať omamnú vonnú sviečku

a steny ovešať ťažkým bordovým brokátom –

to je tá tkanina vyšívaná trblietavými niťami

v atlasovej väzbe so žakárovým vzorom,

niečo medzi drapériou a baldachýnom.

Tým sa mi však asi nepodarí vytvoriť pohodu,

tak sa radšej vrátim k obyčajným slovám,

cez ktoré môžeš presvišťať ako po masle

alebo vosku natretom na skĺzniciach lyží,

na klzkých skĺzniciach lyží s dlhým ĺ.

Zaujímalo by ma, či nemáš nejaké tušenie,

napríklad, že ti báseň vrazí kindžal do chrbta.

Ale to by bolo priskoro, nechajme to tak,

nech sa pred tebou neškodne rozprestiera

a je na tebe, či sa rozvinie alebo vystrie.

Dúfam, že ťa nezmiatlo prvé rázcestie,

chcel by som ťa uistiť, že čítaš dobre:

ty určuješ význam rozprestierania,

či báseň rozvinieš na nedozernú planinu

alebo ju vystrieš ako pokrčený papier.

Bolo by dobré dôkladne o tom pouvažovať,

aby ti nerobili ťažkosti nasledujúce riadky,

v ktorých budú splývať významy rozprestierania,

teda rozvíjania nedozernej planiny

a vystierania záhybov pokrčeného papiera.

Teraz začni spájať, miešať a kombinovať,

z množstva možností ti môže napadnúť všeličo,

napríklad vyčerpávajúce obrazné spojenie

ako sa na rozvíjajúcej sa nedozernej planine

vystierajú záhyby pokrčeného papiera.

Možno ti to bude pripomínať Dalího obrazy –

pokrkvaný papier vrhajúci dlhočizný tieň

až za vzďaľujúci sa horizont planiny,

ale možno ti to bude pripomínať niečo iné,

škoda, že sa to nikdy nedozviem.

Ale dosť bolo našepkávania,

chcelo by to skôr upokojujúcu pasáž,

kde sa nič nedeje, ordinárne kráčanie

zo slova na slovo v blednúcej predstave,

v doznievajúcich významoch rozprestierania.

Naše cesty sa už dávno rozdelili,

sme dve bodky stratené na rozľahlej planine,

blúdiace v roklinách zhúžvaného papiera,

teraz by som mal dodať niečo pamätné a múdre,

ale radšej ti nechám priestor pre seba.

Nechcem zbytočne skúšať tvoju trpezlivosť,

príliš dlhým a náročným čitateľským cvičením,

ale jednu upútavku si nedokážem odpustiť:

musím ti ukázať stolovú horu z ďalšej básne,

ktorá sa dvíha z nedohľadnej papierovej planiny.

Lepkavými lianami sa zostupuje do krátera,

s čižmami sa treba čvachtať v čiernom blate,

kým nájdeš nový druh drevokaznej orchidey,

ktorej úponky vrastajú do zdrevnatenej básne,

ale to už je iná báseň, pokračovanie nabudúce.